Kostoliansky náučný chodník

Flóra a fauna vodných nádrží

Začiatky sústavy umelých vodných nádrží na Jelenskom potoku a jeho pravom prítoku (Staré a Modré jazero) sú prinajmenej v 18. storočí. Sú výsledkom hospodárskych aktivít Forgáčovcov. Poukazuje na to pravdepodobne aj zmienka o oprave hrádze vodnej nádrže v listine z roku 1730.

Zo zastávky č. 26 pokračuje žltá značka (8135) v stálom klesaní do blízkosti rekreačného strediska Remitáž, kde sa na asfaltovej ceste pri Starom jazere pripája na červenú a modrú značku (0706, 2426) a spoločne s nimi príde k turistickému smerovníku Remitáž, táborisko, 218 m n. m. V opačnom smere treba dať pozor na značkovanie pri odbočení z asfaltovej cesty vpravo do ostrej zákruty a z nej opäť vľavo na lesnú cestu. Možnosť parkovania.

Čas: 20 min, v opačnom smere 35 min, dĺžka: 1,9 km, ľahké, v opačnom smere stredne náročné.

Vodná nádrž Jelenec
Vodná nádrž Jelenec /(V. Mařík)

Staré Jazero sa využívalo na oddych už v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Po výstavbe Vodnej nádrže Jelenec v rokoch 1967–1968 vyrástol na Remitáži rekreačný areál s autokepingom a chatová oblasť, vyhľadávané predovšetkým v druhej polovici 20. storočia. V roku 1996 obnovili hrádzu Starého jazera, Modré jazero je vyschnuté.

Staré jazero v roku 1839 podľa druhého vojenského mapovania.
Staré jazero v roku 1839 podľa druhého vojenského mapovania. /(archív Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest)
Staré Jazero
Staré Jazero /(V. Mařík)
Prícestná kaplnka nad Starým jazerom
Prícestná kaplnka nad Starým jazerom /(V. Mařík)

Prázdne brehy Vodnej nádrže Jelenec po jej dokončení veľmi rýchlo obsadili pobrežné a vodné rastliny, ktoré rastú predovšetkým v blízkosti brehu, v tzv. litoráli. Voda je tam plytká iba niekoľko desiatok centimetrov, dostatočne sa prehrieva a rastliny majú dostatok živín z usadenín na bahnistom dne. Tieto podmienky vyhovujú rastlinám, ktoré znášajú aj kolísanie výšky hladiny vodnej nádrže. Ak hladina klesne, obnaží sa väčšia plocha litorálneho pásma a rastliny sa ocitnú na súši. Typickými rastlinami litorálneho pásma stojatých vôd sú pálky (Typha). Najmä v okolí vtoku Jelenského potoka do vodnej nádrže sa vytvorili väčšie porasty mohutnej pálky širokolistej (Typha latifolia) s typickými súkvetiami pripomínajúcimi cigary. Majú mohutný systém podzemkov a v nich zásobné látky, preto dokážu prežiť aj dočasné vysušenie stanovišťa. Podobnú stratégiu má aj trsť obyčajná (Phragmites australis). Táto mohutná vysoká tráva vytvára taktiež na brehoch vôd rozsiahle porasty.

Pálka širokolistá (Typha latifolia) a úzkolistá (Typha angustifolia)
Pálka širokolistá (Typha latifolia) a úzkolistá (Typha angustifolia) /(J. Košťál)
Okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus)
Okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus) /(J. Košťál)

V pobrežných porastoch vodných nádrží možno nájsť aj okrasu okolíkatú (Butomus umbellatus) alebo kosatec žltý (Iris pseudacorus). Oveľa nižšou a útlejšou pobrežnou rastlinou je barička močiarna (Eleocharis palustris), ktorej porast vyzerá ako nízky trávnik. Hlbšie vody osídľujú typické vodné rastliny, napríklad červenavec plávajúci (Potamogeton natans). Zakoreňuje v bahne a na hladine vody plávajú jeho elipsovité listy. Proti silnému slnečnému žiareniu sa chráni voskovitým povlakom. Vodné a litorálne rastliny majú významnú úlohu vo vodnom ekosystéme. Poskytujú úkryt pre vodné živočíchy a vtáky, ktoré v ňom môžu hniezdiť.

Kosatec žltý (Iris pseudacorus)
Kosatec žltý (Iris pseudacorus) /(J. Košťál)
Barička močiarna (Eleocharis palustris)
Barička močiarna (Eleocharis palustris) /(J. Košťál)
Červenavec plávajúci (Potamogeton natans)
Červenavec plávajúci (Potamogeton natans) /(J. Košťál)

Vodné nádrže v obci Jelenec sú využívané na športový rybolov, preto majú pre voľne žijúce živočíchy, najmä vtáctvo, pomerne malý význam. V nádržiach sa chovajú hospodársky významné druhy rýb – kapor, šťuka, zubáč, ale aj ostriež, pleskáč, karas striebristý a iné. Vodné nádrže slúžia ako miesto rozmnožovania mnohých druhov drobných živočíchov (bezstavovcov), ktoré v nich žijú buď trvalo, ako napríklad nezmar zelený (Chlorohydra viridissima) patriaci medzi polypovce (Hydrozoa), pijavica veľká (Haemopis sanguisuga) z triedy pijavice (Hirudinea), alebo sa tu vyvíjajú len ich prechodné vývojové štádiá – larvy. K takýmto patria napríklad vážky (Odonata), komáre (Diptera – Culicidae), z chrobákov (Coleoptera) napríklad potápnik obrúbený (Dityscus marginalis), ktorý síce aj v dospelosti žije vo vodnom prostredí, ale v noci lieta aj na väčšie vzdialenosti. Všetky tieto a mnohé ďalšie drobné bezstavovce sú významnou zložkou potravy rýb. Vo vodnom prostredí nájdeme aj niekoľko zástupcov ulitníkov (Gastropoda) a lastúrnikov (Bivalvia). Z Jeleneckého potoka sa do nádrží dostal rak riečny (Astacus astacus). Vodné nádrže slúžia ako miesto rozmnožovania obojživelníkov (Lissamphibia). V jarnom období, keď nočné teploty neklesnú pod 10 stupňov Celzia, sa z okolitých lesov schádzajú k vodným nádržiam ropuchy bradavičnaté (Bufo bufo), aby do vody nakládli v dlhých reťazcoch vajíčka. V nádržiach nájdeme aj tzv. ekologickú skupinu zelených skokanov, ktoré žijú trvale vo vodnom prostredí. Podľa najnovšieho taxonomického rozdelenia možno rozlišovať tri druhy – skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae), skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus) a ich vzájomný kríženec skokan zelený (Pelophylax kl. esculentus). V okolí nádrží môžeme počuť aj hlas rosničky zelenej (Hyla arborea). Z plazov (Reptilia) môžeme pozorovať užovku obojkovú (Natrix natrix), (Natrix tessellata).

Skokan zelený (Pelophylax kl. esculentus)
Skokan zelený (Pelophylax kl. esculentus) /(S. Harvančík)
Rosnička zelená (Hyla arborea)
Rosnička zelená (Hyla arborea) /(S. Harvančík)
Užovka fŕkaná (Natrix tessellata)
Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) /(S. Harvančík)

Vtáky vyhľadávajú vodné nádrže hlavne kvôli potrave a ako miesto odpočinku, menej na hniezdenie. Najskôr môžeme pozorovať kačicu divú (Anas platyrhynchos), počas migrácie ojedinele aj iné druhy. Za rybami prilieta volavka popolavá (Ardea cinerea), vzácne aj beluša veľká (Egretta alba). V zime, pokiaľ hladina nezamrzne, čoraz častejšie navštevujú spodnú nádrž kormorány veľké (Phalacrocorax carbo). Ak máme šťastie, môžeme spozorovať aj drobného pestrofarebného rybárika riečneho (Alcedo atthis). Počas migrácie sa môže na krátku chvíľu zastaviť aj kršiak rybár (Pandion haliaetus). Z cicavcov je vodnému prostrediu verná ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) a hryzec vodný (Arvicola terrestris).

Kačica divá (Anas platyrhynchos)
Kačica divá (Anas platyrhynchos) /(S. Harvančík)
Volavka popolavá (Ardea cinerea)
Volavka popolavá (Ardea cinerea) /(S. Harvančík)
Beluša veľká (Egretta alba)
Beluša veľká (Egretta alba) /(S. Harvančík)
Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo)
Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) /(S. Harvančík)
Rybárik riečny (Alcedo atthis)
Rybárik riečny (Alcedo atthis) /(S. Harvančík)
Kršiak rybár (Pandion haliaetus)
Kršiak rybár (Pandion haliaetus) /(S. Harvančík)
Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus)
Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) /(S. Harvančík)
Pokračovať na:Podzoborie
Lorem ipsum Dolore aliqua commodoZobrazit popis