Obec Jelenec

V roku 2013 mala obec 2012 obyvateľov, z nich bolo približne 63 % slovenskej národnosti a 37 % národnosti maďarskej. Prevažná časť Jelenčanov je rímsko-katolíckeho vierovyznania.

Z dejín obce

Jelennec do konca 17. storočia

Územie obce bolo osídlené už v období badenskej kultúry neskorej doby kamennej (asi 3400–3100 pred n. l.). Prvá písomná zmienka o obci Jelenec, ktorá sa do roku 1948 nazývala Gýmeš, pochádza z druhej Zoborskej listiny z roku 1113. Gýmeš patril pôvodne k majetku Nitrianskeho kráľovského hradu. Komes Ondrej, zakladateľ rodu Forgáčovcov, potom, ako postavil niekedy medzi rokmi 1242–1253 hrad Gýmeš (zastávka č. 7), získal do vlastníctva aj územie dnešnej obce. Najneskôr v tomto čase bol vybudovaný Studený hrad (zastávka č. 10). Po roku 1303 sa panstva Ondrejových synov a hradu zmocnil Matúš Čák. Po jeho smrti prešli majetky gýmešského panstva pod kráľovskú správu. V roku 1350 kráľ Ľudovít I. (1342–1382) udelil Veľkému Gýmešu právo konania týždenného trhu. V roku 1386 sa majiteľmi gýmešského panstva stali opäť Forgáčovci.

Podľa súpisu majetkov Forgáčovcov z roku 1525 mestečko Jelenec obývalo zmiešané maďarsko-slovenské obyvateľstvo, s maďarskou majoritou. Mestečko bolo vyplienené Turkami v rokoch 1530, 1576, 1663 a 1671. Forgáčovci sa pod vplyvom reformácie priklonili v polovici 16. storočia k protestantizmu. Jelenský kostol bol katolíkom vrátený až v roku 1623 ako filiálny kostol farnosti v Ladiciach.

Jelenec v 18.–19. storočí

Po porážke povstania Františka II. Rákocziho, na ktorého strane bojoval aj Šimon Forgáč, sa gýmešské panstvo v roku 1709 ocitlo v rukách Uhorskej komory. Skonfiškované rodové majetky získal v roku 1718 Šimonov vzdialený príbuzný biskup Pavol Forgáč. V roku 1726 bolo v Gýmeši obnovené trhové právo.

V roku 1787 mal Gýmeš 138 domov a 1023 poddaných. V prvej polovici 19. storočia sa v Gýmeši okrem mlynov nachádzali tri majere a kameňolom. V rokoch 1832 až 1852 fungoval v obci jeden z prvých cukrovarov na Slovensku. V priebehu 19. storočia zasiahli obec viaceré morové epidémie (roky 1831, 1849, 1866). Od roku 1880 je v obci poštová stanica a o 12 rokov neskôr sa Gýmeš posledný raz uvádza ako mestečko.

Čas vzniku prvej školy nie je známy. Podľa archívnych prameňov ju v roku 1842 navštevovalo 63 žiakov. V roku 1885 sa obecná škola stala štátnou školou. Stála na Kostolnej ulici. V roku 1898 vznikol dobrovoľný požiarny útvar. V požiarnej zbrojnici v južnej časti Horného konca sa nachádzala aj väzenská cela. V roku 1890 mala obec 1081 obyvateľov, z toho bolo 894 Maďarov a 187 Slovákov. Poľovný revír Gýmeš bol v druhej polovici 19. storočia preslávený v celom Uhorsku pre poľovačku na vysokú, daniele a muflóny (zastávka č. 19). Zveľaďovaniu poľovnej zveri sa venoval najmä Karol III. Forgáč (1825–1911).

Dejiny obce v 20. storočí

Začiatkom storočia v obci postavili novú trojtriednu školu (rok 1912). V roku 1919 sa rodina Forgáčovcov z obce odsťahovala. V roku 1930 zaviedli do obce elektrinu. V roku 1938 bola dobudovaná železničná stanica. Po komunistickom prevrate v roku 1948 Forgáčovcom skonfiškovali majetok. Onedlho na to založili jednotné roľnícke družstvo (rok 1951). Zo 60. a 70. rokov pochádzajú viaceré verejné stavby: rekreačné zariadenie Autocamping Remitáž, nová škola, kino Nový život (rok 1960), zdravotné stredisko (rok 1966), fara (rok 1971), futbalový štadión (rok 1976) a dom smútku (rok 1978).

Historické názvy Jelenca

Obec sa v písomných prameňoch spomína pod rôznymi názvami: v roku 1113 Gimes, v roku 1232 Guymes , v roku 1253 Gymus, v roku 1356 Gyemes, v roku 1531 Gymes, v roku 1773 Ghymes, v roku 1920 Dýmeš a od roku 1948 Jelenec.

Urbanistický vývoj

Gýmeš do konca 19. storočia

Najstaršia zmienka o sídelnej štruktúre na území Gýmeša je v listine z roku 1295, v ktorej sa spomínajú osady Horný a Dolný Gýmeš, oddelené lesom a osada Kišfalud. Historický základ dnešnej uličnej siete obce predstavujú ulice Horný koniec, Dolný koniec a Čaládka. Polohu a tvar ulíc určili tok Jelenského potoka a križovatka cesty z Nitry, smerujúca na Hronský Beňadik, s cestou spájajúcou Požitavie s Ponitrím cez pohorie Tribeč.

Najneskôr v 14. storočí na tejto križovatke, ktorá sa stala prirodzeným centrom obce, postavili Kostol Povýšenia sv. Kríža s cintorínom, ku ktorému viedla Kostolná ulica. Stredoveký urbanizmus obce sa zachoval až do 18. storočia, kedy dal na východnom okraji obce v roku 1722 postaviť biskup Pavol IV. Forgáč barokový kaštieľ spolu s hospodárskym dvorom a rozsiahlym parkom. V súvislosti s prestavbou Gýmešského hradu a rozmachom vinohradníctva nadobudla význam nová cesta na hrad cez Horný koniec popri vinohradoch k Bielemu krížu. Koncom 18. storočia bol zrušený cintorín pri kostole a založený dnešný nový cintorín.

Severne od kaštieľa vybudovali v roku 1832 cukrovar. Pred rokom 1843 vzniká na západnej strane Horného konca mlynský ostrov a dochádza k zástavbe nivy Jelenského potoka na Dolnom konci.

Premeny obce v 20. storočí

Až do konca 19. storočia sa pôvodný rozsah zastavaného intravilánu obce príliš nezmenil. V 20. storočí, ale najmä po roku 1945 sa zahustila zástavba historického jadra Jelenca a vznikajú nové obytné areály v uliciach na jeho okraji, vrátane plochy parku kaštieľa (Šumina, Potočná a Brezová ulica, východný okraj Hlavnej ulice, čiastočne Staničná a Mariánska ulica). Z niekdajšej cesty k horárni Remitáž sa stala ulica Nový Gýmeš.

V roku 1960 otvorili novú budovu školy, povyše nej neskôr vznikla Školská ulica. V 80. rokoch sa uskutočnila výstavba nových rodinných domov najmä na Slnečnej a Smrekovej ulici. V roku 1991 bol postavený kultúrny dom s obecným úradom, matrikou a knižnicou.

Priemyselné a výrobné areály

Poloha hlavného forgáčovského majera, známeho z inventára hradu Gýmeš z roku 1647, ktorého filiálkou bol aj majer Jedliny v Kostoľanoch pod Tribečom, nie je známa.

V obci sa spomína v roku 1752 päť pecí na pálenie vápna. V priebehu 19. storočia boli v extraviláne obce v prevádzke majere Moďoróška, Kováče a majer, ktorý stál na začiatku dnešnej Gaštanovej ulice. Na tradíciu forgáčovských majerov a tehelne nadviazalo krátke obdobie cukrovarníctva po roku 1832. Medzníkom v rozvoji priemyselnej zóny v juhovýchodnej časti Jelenca bola výstavba železničnej trate Zbehy – Zlaté Moravce (1936–1938). Staničný vodojem je dodnes jednou z najvýraznejších stavieb v obci. V roku 1939 bola pri železničnej stanici vybudovaná píla a továreň, ktorá vyrábala parkety až do roku 1958. V roku 1956 otvorili na Plieške kameňolom, z ktorého vozili nalámaný kameň do závodu Kovohuty Istebné.

Tehelňa v Gýmeši

Forgáčovci postavili na svojich gýmešských majetkoch viaceré veľké stavby, na ktorých boli použité tehly vyrobené v ich tehelniach. Patrí k nim predovšetkým baroková prestavba hradu Gýmeš, výstavba Forgáčovského kaštieľa v Gýmeši alebo stavebné úpravy Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom Pavlom IV. Forgáčom (1677–1746) a Pavlom V. Forgáčom (1696–1759) v rokoch 1713–1755. Gýmešská tehelňa sa v 19. storočí nachádzala v blízkosti majera Moďoróška, severovýchodne od intravilánu obce. Okrem historických máp to dokazujú veľké plochy tehliarskeho odpadu v týchto miestach.

Architektúra

Kostol Povýšenia Sv. Kríža

Kostol postavený v 13.–14. storočí bol upravený v rokoch 1720 a 1790 v barokovom slohu zásluhou biskupa Pavla IV. Forgáča a jeho vnuka, komorníka Ladislava Forgáča. Nadobudol dnešnú jednoloďovú podobu s predĺženou svätyňou, sakristiou a prístavbou rodinnej hrobky Forgáčovcov. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovala dodnes stojaca stredoveká veža a časti murív lode. V roku 1950 bol rozšírený o južnú prístavbu svätyne a dostal dnešný pôdorys v tvare latinského kríža. Pri generálnej oprave kostola v roku 1974 hrobku Forgáčovcov upravili na sakristiu a ich telesné pozostatky preniesli na miestny cintorín. Súčasne zanikla plastická baroková výzdoba fasád. Celý kostol bol omietnutý brizolitom a oplotený kovovým plotom s betónovou podmurovkou a dvoma bránami.

Interiér kostola si zachoval dominantné barokové dispozično-priestorové a tvaroslovné riešenie. Loď je členená prístennými piliermi nesúcimi dve polia pruskej klenby na pásoch. Svätyňa, zaklenutá plackovou a pruskou klenbou, má v závere situovaný otvor do bývalej hrobky Forgáčovcov, dnes sakristie. Barokový mobiliár kostola bol nahradený novodobým zariadením prevažne z druhej polovice 20. storočia.

Drobná architektúra

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z konca 18. storočia stojí na začiatku Horného konca. Na západnom okraji obce sa nachádza socha Piety zo začiatku 20. storočia na staršom kamennom podstavci a vo vinohrade je socha sv. Urbana.

Ľudová architektúra

Najstaršiu zachovanú ľudovú architektúru z konca 19. a začiatku 20. storočia reprezentujú tradičné pozdĺžne jednotraktové trojdielne štvorpriestorové domy často spojené s hospodárskou časťou. Situované sú v prednej časti pozemku, so štítovou stranou orientovanou kolmo na ulicu.

Na začiatku 20. storočia bola väčšina domov postavená z kombinovaných materiálov, z kameňa a hliny, pálených aj nepálených tehál. V medzivojnovom období sa začalo s výstavbou gánkových alebo tiež verandových domov. Vo výzdobe uličných fasád sa uplatňuje geometrické členenie a geometrické výtvarné prvky, prípadne aj plastická výzdoba okolo okenných otvorov. Na uličných fasádach sa často vyskytovali niky s plastikami svätých. Zo zachovaných hospodárskych objektov si zaslúžia pozornosť stodola za domom č. 504 a sýpka na Dolnom konci.

Mlyny

Prvá písomná zmienka o mlyne v Jelenci je z roku 1663. Na konci 18. storočia je doložený vodný mlyn na Remitáži. Pred polovicou 19. storočia boli v prevádzke okrem mlyna na Remitáži ďalšie dva mlyny na Hornom konci a jeden sa nachádzal vo východnej časti katastra južne od cesty na Neverice. Technickou zvláštnosťou bol veterný mlyn v polohe Kováče v južnej časti katastra. Z týchto mlynov sa zachoval iba mlyn na Hornom konci, postavený niekedy pred polovicou 20. storočia na mieste staršieho mlyna z 19. storočia.

Židovská modlitebňa

Od roku 1851 sa spomínajú v mestečku Židia, ktorí si v roku 1877 postavili v centre obce modlitebňu. Židovský cintorín sa nachádzal v miestach dnešného futbalového ihriska.

K významným stavebným pamiatkam obce patrí kaštieľ Forgáčovcov (zastávka č. 30), Studený hrad (zastávka č. 10) a zrúcanina hradu Gýmeš (zastávka č. 7).

Známi rodáci

Šarlota Hevessy (1897–1981) Významná maďarsky píšuca poetka a vysokoškolská pedagogička.

Ivan Brauner (1907–1967) Akademik, osobnosť veterinárnej medicíny. Okrem iných objavov sa podieľal i na objave a výrobe séra proti moru prasiat.

Karol Duchoň (1950–1985) Známy slovenský spevák strávil v Jelenci časť svojho detstva. Tu bola založená prvá kapela, v ktorej spieval a hral na gitare. Na jeho počesť je v parčíku pri Mariánskej ulici umiestnená pamätná tabuľa.

Múzeá

Múzeum rodu Forgách, Historická expozícia zameraná na dejiny šľachtického rodu Forgáčovcov.Etnografická zbierka Kultúrneho a spoločenského zväzu Maďarov na Slovensku Csemadok Hlavná ulica, Forgáčov dvor, 951 73 Jelenec Tel. č.: +421376313311, +421376313204 Email: [email protected]

Otváracie hodiny: St, So, Ne: 13.00–16.00; skupiny možno dohodnúť aj v čase mimo otváracích hodín.

Tribečské múzeum minerálov

Súkromná zbierka približne 350 minerálov so zameraním na Tribeč a okolie Nitry. Čaládka č. 309, 95173 Jelenec Prevádzkovateľ: Občianske združenie mineralium.sk Návštevu múzea je potrebné dohodnúť dopredu. Tel. č. +421948099555.

Zaujímavé podujatia

Folklórny festival (jún), Futbalový turnaj o pohár starostu obce (júl/august).

Púť na hrad Gýmeš (júl/august) Občianske združenie Forgach de Ghymes v spolupráci s Obcou Jelenec, Farnosťou Jelenec a so spolkom Hereditas Patrum z Topoľčian obnovilo v roku 2010 tradíciu púte na hrad Gýmeš pri príležitosti sviatku patróna hradného Kostola sv. Ignáca z Loyoly, ktorá vznikla okolo roku 1734 z iniciatívy biskupa Pavla V. Forgáča. Púť je spojená s omšou a tzv. lopatovým tancom, pri ktorom vítajú každého pútnika štyrmi údermi lopatou po zadnej časti tela.

Podujatie sa koná od svojho vzniku ako súčasť dožinkových slávností. Nie je riadené ako procesiová púť z obce, výstup na hrad je individuálny a možný z rôznych smerov.