Jelenská gaštanica
Jelenská gaštanica je pozoruhodné a ojedinelé chránené územie. Predmetom ochrany je starý porast gaštana jedlého (Castanea sativa), ktorý pod hradom Gýmeš založil šľachtický rod Forgáčovcov v 13. storočí. Išlo o jednu z najstarších introdukcií lesných drevín na Slovensku.
Z križovatky lesných ciest pri zastávke č. 4 Pod gaštanicou mierne stúpame po zelenej značke (5129) juhovýchodným smerom až k bráne do oploteného areálu Jelenskej gaštanice.
Čas: 7 min., v opačnom smere 5 min., dĺžka: 0,3 km, nenáročné.
Sadenice gaštanov neznámeho pôvodu boli vysadené za účelom získavania plodov ako krmiva pre lesnú zver. Introdukcia bola úspešná, porast sa udržal a dnes máme možnosť vidieť už tretiu generáciu gaštanov. Je to jediný porast na Slovensku, kde sa gaštan prirodzene zmladzuje. Vyhovuje mu kyslá pôda na kremencoch. Gaštany boli pôvodne vysadené po oboch stranách hradu. Na juhovýchodnej strane, kadiaľ viedla prístupová cesta k hradu, bola vysadená gaštanová aleja, tá však už dnes neexistuje. Na severozápadnej strane bola pravdepodobne ovocná záhrada, z ktorej sa vyvinul dnešný gaštanový prales.
Porast je chránený od roku 1952, dnes sa nachádza v kategórii chránený areál (CHA), kde platí 4. stupeň ochrany. Na neveľkej ploche 3,8 ha sa vyskytujú staré 200–400 ročné jedince s priemerom až 140 cm v prsnej výške. Výška stromov je od 14 do 24 m. Porast sa nachádza v nadmorskej výške 430–450 m n. m. a je obklopený prirodzeným dubovo-hrabovým lesom.
Gaštan jedlý je stredomorský druh, prirodzene sa vyskytujúci v južnej Európe, kde vytvára rozsiahle lesné porasty. Najsevernejší prirodzený výskyt sa nachádza v južnom Maďarsku. Tam vytvára gaštanové lesy. Presná hranica prirodzeného rozšírenia však nie je známa, pretože gaštan sa pestoval už v 5. storočí n. l. ako úžitková drevina. V klimaticky priaznivých polohách sa mu darí aj na našom území, okrem Jelenskej gaštanice sa menšie a mladšie porasty alebo solitérne jedince gaštanov vyskytujú v okolí Nitry a tiež napríklad v okolí Modry, Pezinka alebo Veľkého Krtíša, kde sa konajú aj gaštanové slávnosti. V súčasnosti sú jedince gaštanov často napádané hubou Cryphonectria parasitica, spôsobujúcu rakovinu kôry gaštanov, ktorá sa šíri najmä cez poranenú kôru.
Choroba sa prejavuje následným vysychaním stromov. Aj Jelenská gaštanica bola zasiahnutá týmto parazitom a veľa starých stromov vyschlo. Zmladenie gaštanov je však dobré.
V čase dozrievania gaštanov (október–november) je gaštanica pre verejnosť uzavretá. Platí to aj o zeleno značkovanom turistickom chodníku, ktorý gaštanicou prechádza.
