Kyslomilné dubiny
Na západných svahoch Dúňa, pod hradom Gýmeš prechádza zeleno značený turistický chodník nezvyčajnými lesnými spoločenstvami – kyslomilnými dubinami.
Zo zastávky č. 5 pokračujeme po zelenej značke (5129) do oploteného areálu Jelenskej gaštanice. Hneď za bránou odbočíme vpravo (smerom na juh). Značka vedie v miernom stúpaní po lesnej ceste v blízkosti oplotenia, neskôr odbočí juhovýchodným smerom na rúbanisko (v opačnom smere je na strome veľká značka tzv. volavka, tu pozor na značkovanie!). Z neho pokračuje do súvislého lesného porastu na úzky zarastajúci chodník, ktorý prechádza najstaršou časťou rezervácie. Okolo starých exemplárov gaštana jedlého prídeme k malej bránke v oplotení. Strmým kamenistým chodníkom vystúpime ku skalám s výhľadom, na ktorých je zastávka č. 6.
Čas: 20 min., v opačnom smere 15 min., dĺžka: 0,5 km, v oboch smeroch stredne náročné, v chránenom areáli pozor na orientáciu!
Upozornenie: Chránený areál Jelenskej gaštanice môže byť uzatvorený na jeseň v čase zberu jedlých gaštanov. Vzhľadom k tomuto obmedzeniu odporúčame vrátiť sa zo zastávky č. 5 na rázcestie Pod gaštanicou, 344 m n. m. (5 min.) a pokračovať v miernom klesaní po červenej značke (0706) do rekreačného strediska Remitáž (40 min., 3 km), ktorým prechádza Kostoliansky náučný chodník (zastávka č. 27). Podobne aj zo zastávky č. 6 odporúčame návrat po zelenej značke (5129) na hrad Gýmeš (zastávka č. 7). V žiadnom prípade nepokračujte bez značky okolo oplotenia, terén je v hornej časti neschodný!
Sú to riedke lesy nízkokmenných dubov zimných (Quercus petraea), ktoré dosahujú výšku iba 3–8 m. Rôzne tvary hrčovitých kmeňov obrastených lišajníkmi a pokrútených konárov pôsobia bizarne a dodávajú lesu rozprávkovú atmosféru. Ich vzhľad sa dá pripísať extrémnym podmienkam, najmä plytkým pôdam, na ktorých by vyššie stromy ani nemohli rásť. Bizarnosť dubov ešte zvyšujú trsy stromového poloparazita imelovca európskeho (Loranthus europaeus), ktorý parazituje najmä na starších duboch. Od podobného a známeho imela bieleho sa líši aj opadavými listami a žltými plodmi. Plody dozrievajú v zime a spestrujú fádnosť zimného lesa. Okrem toho lákajú vtáky, ktoré ich trusom rozširujú z konára na konár. Z lepkavej dužiny bobúľ sa kedysi varil lep na chytanie vtákov. Imelovec európsky je teplomilný druh a vyskytuje sa iba v južnej polovici Slovenska.
Kyslomilné dubiny obľubujú plytké pôdy kyslej reakcie, s vysokým podielom skeletu, chudobné na živiny. Takéto substráty sa vyskytujú práve na hôrkach, ktoré tvoria spodnotriasové kremence. Sú charakteristické pre pohorie Tribeč.
Spolu s dubmi sa na kremencových hôrkach darí tiež brezám, z málo početných krov napríklad krušine jelšovej (Frangula alnus), ktorá má jedovaté plody. Bylinný podrast je druhovo veľmi chudobný. Prevláda v ňom metluška krivolaká (Avenella flexuosa).
Ostatné byliny sa v porastoch metlušky vyskytujú len sporadicky. Sú to väčšinou indikátory kyslých pôd, napríklad smolnička obyčajná (Viscaria vulgaris), chlpaňa hájna (Luzula luzuloides) alebo poloparazitický čermeľ lúčny (Melampyrum pratense). Súvislejšie porasty tvorí miestami čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus), vres obyčajný (Calluna vulgaris) alebo aj sladič obyčajný (Polypodium vulgare), papraď so stále zelenými listami. Väčšie plochy pokrývajú tiež machy a lišajníky. Interiér dubiny pôsobí celkovo úhľadným, až parkovým dojmom.
Na strmých svahoch kremencových hôrok Tribeča sú kyslomilné dubiny relatívne dobre chránené pred vplyvom človeka. Ich porasty sú tvorené predovšetkým starými jedincami. Extrémne podmienky a sucho spôsobujú stromom stres a preto je v poraste aj mnoho vyschnutých stromov či mŕtveho dreva.
