Lesné dreviny
V lesoch Tribeča sa vyskytuje niekoľko dominantných drevín, ktoré vytvárajú lesné spoločenstvá. Ich výskyt závisí od nadmorskej výšky a od expozície svahov. V nižších nadmorských výškach a na južných expozíciách sa vyskytujú najmä duby.Najrozšírenejšie sú dub zimný (Quercus petraea) a dub letný (Quercus robur). Rozlíšiť sa dajú podľa tvaru listov a plodov. Dub zimný má listy s dlhými stopkami a báza listov je zbiehavá. Jeho plody – žalude sú sediace, bez stopiek.
Zo zastávky č. 11 a 10 sa vrátime po žltej značke (8135) do Sedla pod Gýmešom (zastávka č. 9), odkiaľ pokračujeme priamo na severovýchod po žltej značke (8135). Značkovaná trasa klesá sprvu strmšie, neskôr miernejšie v bukovom a zmiešanom lese až na križovatku so širšou, vodorovne idúcou lesnou cestou v blízkosti horného okraja lúk. Tam žltá značka prudko odbočuje vľavo.
Čas: 15 min, v opačnom smere 20 min, dĺžka: 0,8 km, stredne náročné v oboch smeroch.
Poznámka: k zastávke č. 12 môžeme prísť po žltej značke (8135) lesnou cestou v miernom stúpaní aj z rázcestia s červenou značkou (0706) v Kostoľanoch pod Tribečom (zastávka č. 2) za 15 min, v opačnom smere 15 min, dĺžka: 1 km, ľahké.
Listy duba letného stopku buď nemajú, alebo je len niekoľko milimetrov dlhá. Báza listov tvorí laloky. Naopak, plody sú na dlhých stopkách. Duby majú tvrdé drevo, a preto tvoria časté porasty aj v hospodárskych lesoch. Na najteplejších stanovištiach južne orientovaných svahov a na plytkých pôdach je les riedky a má charakter lesostepi. Tam má svoje optimum dub cerový (Quercus cerris), ktorému na púčikoch listov a aj na čiaškach plodov vyrastajú šupiny. Listy má štíhlejšie s ostrými lalokmi. Najteplomilnejší je však dub plstnatý (Quercus pubescens), ktorý sa ľahko pozná podľa plstnatých listov na rube. Jeho celkový vzrast je nízky s pokrútenými krivolakými konármi.
Spolu s dubmi často rastie aj hrab obyčajný (Carpinus betulus). Spoločne vytvárajú dubohrabiny, najmä na stanovištiach s hlbšou a humóznejšou pôdou. Hrab má charakteristický nerovnomerný kmeň s tmavšími pozdĺžnymi pruhmi.
Vo vyšších nadmorských výškach nad 600 m a v severne orientovaných chladnejších polohách má väčšie zastúpenie buk lesný (Fagus sylvatica). Jeho hladká sivá kôra a elipsovité nedelené listy s hladkým okrajom si nemožno pomýliť s iným stromom. V zime ho možno poznať podľa typických dlhých a špicatých svetlohnedých púčikov na koncoch konárikov.
Na strmších svahoch, najmä pod skalami, kde sa hromadí sutina, sa vyskytujú tzv. sutinové lesy. Tvoria ich najmä javory, lipy a jasene, prípadne bresty, v lesníckej terminológii nazývané ako náročnejšie listnáče. Tieto dreviny sú náročné na obsah humusu a živín v pôde.
