Les poskytuje vhodné životné podmienky pre veľké množstvo druhov hmyzu. Už čoskoro po vstupe do lesa môžeme vidieť nápadné kôpky ihličia alebo iného prírodného materiálu premiešaného s hrabankou – mraveniská. Najčastejšie je ich pôvodcom mravec hôrny (Formica rufa), zástupca blanokrídlovcov (Hymenoptera).
Zo zastávky č. 2 pokračujeme po červenej značke (0706), ktorá po niekoľkých metroch spoločného súbehu so žltou (8135) odbočí v zákrute lesnej cesty vpravo na sever. Z vodorovne idúcej cesty čoskoro odbočíme vľavo na severozápad, hlbšie do lesa. V miernom stúpaní sa v blízkosti značkovanej trasy objaví časť oplotenia Chráneného areálu Jelenskej gaštanice.
Čas: 25 min., v opačnom smere 20 min., dĺžka: 1,5 km, nenáročné.
Veľmi početná je fauna chrobákov (Coleoptera), na Slovensku bolo zistených okolo 6 500 druhov. V starých stromoch, najmä v duboch, sa vyvíjajú larvy najväčšieho európskeho chrobáka, roháča veľkého (Lucanus cervus) a zriedkavého fuzáča veľkého (Cerambyx cerdo). V pásme bučín sa vyskytuje aj krásne sfarbený fuzáč alpský (Rosalia alpina). Veľmi početná je bystruška fialová (Carabus violaceus), ktorá je dravá a živí sa iným, zväčša premnoženým hmyzom, patriacim medzi škodce lesa.
Dravým spôsobom sa živí aj húseničiar pižmový (Calosoma sycophanta), ktorý vylieza za húsenicami aj na stromy. Spolu s bystruškami je typickým pozemným druhom. Zaujímavým chrobákom je nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), ktorého samček je typický až 10 mm dlhým rohom na hlave. Je jedným z dvoch zástupcov tropickej podčeľade (Dynastinae) na Slovensku. K nápadným lesným druhom chrobákov patrí aj kovovo lesklý lajniak hladký (Geotrupes vernalis) , zlatoň obyčajný (Cetonia aurata) a zlatoň skvostný (Protaetia aeruginosa). V niektorých rokoch sa početnejšie objavuje aj škodca listnatých stromov chrúst obyčajný (Melolontha melolontha).
V lesoch, ale i na lesných stráňach, rúbaniskách a lúkach žije pestrá fauna motýľov (Lepidoptera). V máji až v júni poletujú na lesných rúbaniskách pomerne veľké biele motýle s tmavou žilnatinou a dvomi výraznými tmavými škvrnami na krídlach – jasone chochlačkové (Parnassius mnemosyne).
Možno ich nájsť najmä tam, kde v blízkosti rastie chochlačka dutá (Corydalis cava), živná rastlina húseníc. Z veľkého množstva motýľov môžeme spomenúť pestrofarebné babôčky – babôčku pávookú (Inachis io), babôčku admirálsku (Vanessa atalanta), babôčku pŕhľavovú (Aglais urticae), babôčku osikovú (Nymphalis antiopa), babôčku brestovú (Nymphalis polychloros), babôčku zubatokrídlu (Polygonia c-album) a iné. Zároveň možno nájsť aj obidva druhy vidlochvostov – vidlochvosta feniklového (Papilio machaon) a vidlochvosta ovocného (Iphiclides podalirius).
Nápadné sú aj perlovce, najhojnejším je perlovec striebropásový (Arginnis paphia). Dúhovec väčší (Apatura iris) žije vo vlhkých listnatých lesoch. V bučinách sa môžeme stretnúť s nápadným okáňom bukovým (Aglia tau).
Vzácne môžeme spozorovať aj najväčšieho európskeho motýľa, okáňa hruškového (Saturnia pyri), ktorý dosahuje v rozpätí krídel až 16 cm. Najčastejšie sa vyskytuje v sadoch a záhradách a na okraji lesa.
Medzi pestré motýle patria aj viaceré druhy žltáčikov, modráčikov a ohniváčikov, spomenúť možno aj mníšku veľkohlavú (Lymantria dispar), ktorá patrí k významným škodcom najmä dubových lesov.
V lesoch sa vyskytuje aj mnoho zástupcov iných systematických skupín hmyzu, napríklad dvojkrídlovce (Diptera), rovnokrídlovce (Orthoptera), vošky (Aphidinea), ucholaky (Dermaptera), bzdochy (Heteroptera) a mnohé iné.