Prevažná časť územia obce s rozlohou 1165 ha sa rozprestiera na severnom okraji Žitavskej pahorkatiny. Jeho severný okraj zasahuje do pohoria Tribeč, kde zaberá najmä južné svahy Malého Lysca (492 m n. m.) a juhovýchodné úpätie vrchu Dúň (513,8 m n. m.). Stred obce leží vo výške 197 m n. m., v údolí potoka Drevenica. V roku 2013 mala obec 777 obyvateľov.
Zelená značka (5129) odbočuje zo zastávky č. 24 na úzky chodník, ktorý vedie medzi záhradami na hlavnú cestu z Ladíc do Kostolian pod Tribečom. Po ceste prejdeme na most cez Drevenicu k turistickému smerovníku Ladice, OcÚ, 196 m n. m. Možnosť parkovania.
Čas: 3 min, v opačnom smere 3 min, dĺžka: 0,2 km, ľahké.
Ladice do konca 19. storočia. O urbanistickom vývoji obce rozhodli historické komunikácie v ústí Kostolianskej kotliny, administratívne rozdelenie obce medzi Nitriansku a Tekovskú stolicu s hranicou na potoku Drevenica a geomorfológia terénu. Historické jadro obce dnes predstavujú ulice Nitriansky rad (Nyitrai sor) a Tekovský rad (Barsi sor), ktoré vznikli pozdĺž okrajov nivy Drevenice zrejme v 13. storočí. V 15. storočí nad zástavbou oboch ulíc postavili farský komplex s Kostolom Všetkých svätých.
Najneskôr v polovici16. storočia v priestore medzi Nitrianskym a Tekovským radom vybudovaním mlynského náhonu k „Hornému“ aj „Dolnému“ mlynu vznikol rozsiahly mlynský ostrov, na ktorom boli až do konca 19. storočia iba záhrady.
V prvej polovici 20. storočia vznikla zástavba v južnej časti mlynského ostrova (na Beregu) a na južnej spojnici Nitrianskeho a Tekovského radu. Od konca 30. rokov tu bolo postavených viacero verejných stavieb. V súčasnosti z nich stojí prestavaná budova obecného liehovaru (rok 1939), budova starého Miestneho národného výboru (MNV) s hasičskou zbrojnicou (rok 1950), kultúrny dom a krčma Jednoty (60. roky) a napokon nová budova MNV, spojená s potravinami Jednota a poštou, t.j. dnešný obecný úrad (rok 1981). V druhej polovici 20. storočia vznikli na severnom okraji intravilánu popri ceste smerom na Kostoľany pod Tribečom tzv. Nové Ladice, ktorých zástavba pochádza prevažne z 50. a 60. rokov. V južnej časti Ladíc, pri vstupe do obce, postavili novú školu. Popri ceste na Sľažany a Velčice vyrástol koncom 50. rokov areál jednotného roľníckeho družstva.
Architektonickou dominantou obce je rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých. Vznikol koncom 18. storočia prestavbou pôvodného gotického kostola z prelomu 14. a 15. storočia. Zo starších stavebných úprav sa dodnes zachoval zvyšok exteriérovej renesančnej omietky veže v podkroví. Obdĺžniková loď i svätyňa s polygonálnym uzáverom sú zaklenuté pruskou klenbou. Steny interiéru sú vertikálne členené pilastrami s výrazne profilovanými hlavicami.
Na hlavnom oltári je zaujímavý oltárny obraz s figurálnou scénou Všetkých svätých z roku 1792. Umelecky hodnotná je aj drevená kazateľnica z konca 18. storočia a organ z roku 1804. V 70. rokoch 20. storočia vstavali do ohradného múru kostola Lurdskú jaskyňu so sochou Panny Márie. Okolo kostola sa nachádzal do roku 1779 cintorín. Za kostolom stojí fara postavená v roku 1749. Mala 4 obytné miestnosti, veľkú izbu pre ubytovanie príbuzných farára, pivnicu, komoru, stajňu, veľkú sýpku a záhradu vysadenú ovocnými stromami.
Vedľa kostola stojí budova starej katolíckej školy z roku 1774, ktorá bola neskôr viackrát prestavaná a rozšírená. V budove sa nachádzali triedy, kabinet pre učiteľa a byt riaditeľa. V priestore školy je v súčasnosti etnografická zbierka z Ladíc.
Najstaršie dodnes stojace domy v obci z konca 19. a začiatku 20. storočia sú postavené z nepálených tehál a možno ich nájsť v Nitrianskom aj v Tekovskom rade. Dom č. 100 v Nitrianskom rade, chránený ako národná kultúrna pamiatka, má ako jediný v obci zachované žudro.
Dispozične ide o jednotraktový trojdielny, štvorpriestorový dom s prednou izbou, pitvorom s čiernou kuchyňou a komorou. V zadnej časti domu sa nachádzajú hospodárske priestory (maštaľ). V medzivojnovom období sa začalo s výstavbou gánkových, resp. verandových domov. Zaujímavým javom z tohto obdobia je výstavba dvojpriestorových domov s kuchyňou a izbou bez hospodárskej časti. Len výnimočne mali niektoré domy v Nitrianskom rade pivnicu so vstupom spredu. Najstaršie domy mali hladké omietky obielené vápenným náterom. Prevažne geometrické členenie a geometrické výtvarné prvky sa objavujú na fasádach domov až v prvej tretine 20. storočia. Niekde sa zachovala aj plastická výzdoba okolo okenných otvorov a niky so soškami svätcov v uličnej fasáde. V druhej polovici 20. storočia nastupujú typické štvorcové domy s ihlanovou strechou a brizolitovou omietkou zdobenou sgrafitom alebo mozaikou, ktoré postupne nahradili časť tradičnej ľudovej architektúry. Z hospodárskych stavieb druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia sa v Ladiciach zachovali predovšetkým stodoly a maštale z dreva alebo nepálenej tehly, pričom pôvodné slamené strechy nahradila časom keramická krytina.
Z troch mlynov, historicky doložených v Ladiciach už od druhej polovice 16. storočia, dodnes stojí iba čiastočne zachovaná budova „Horného“ mlyna s obytnou časťou v severnej časti Tekovského radu. Budova z nepálenej tehly je v zlom stave. Východne a severne od mlyna je dobre viditeľný mlynský náhon. Mlyn pracoval do 50. rokov 20. storočia, kedy z neho demontovali technologické zariadenie. Schátraná železobetónová budova mlyna, postavená v 40. rokoch 20. storočia v južnej časti extravilánu na mieste historického Chotárneho mlyna, je v súčasnosti prestavaná na obytné účely.
Na južnom okraji obce, pri asfaltovej ceste smerujúcej na Jelenec, sa uprostred poľa zachovala zrúcanina historického pamätníka. Pôvodne mal podobu obelisku so štvorbokým pilierom členeným plytkými pravouhlými výklenkami a bol zakončený vysokým murovaným ihlanom. Dodnes sa zachoval iba štvorboký pilier so zvyškami omietky a spodná časť ihlanu. Pamätník postavili pravdepodobne v rozmedzí rokov 1650 až 1750.
Z drobnej sakrálnej architektúry je zaujímavá socha sv. Urbana z roku 1834, ktorá stojí vo vinohradoch na tekovskej strane obce. Za pozornosť stojí aj prícestná kaplnka asi z polovice 19. storočia, stojaca na rázcestí pri Hlbokej ceste pred areálom bývalého jednotného roľníckeho družstva.
Stretnutie priaznivcov ladického futbalu pod záštitou Eugena Szaba (júl), Oberačkové slávnosti spojené s Folklórnym festivalom (september), Vianočný stolnotenisový turnaj o pohár starostu obce (december/január).