Kostoliansky náučný chodník

Obec Ladice

Prevažná časť územia obce s rozlohou 1165 ha sa rozprestiera na severnom okraji Žitavskej pahorkatiny. Jeho severný okraj zasahuje do pohoria Tribeč, kde zaberá najmä južné svahy Malého Lysca (492 m n. m.) a juhovýchodné úpätie vrchu Dúň (513,8 m n. m.). Stred obce leží vo výške 197 m n. m., v údolí potoka Drevenica. V roku 2013 mala obec 777 obyvateľov.

Zelená značka (5129) odbočuje zo zastávky č. 24 na úzky chodník, ktorý vedie medzi záhradami na hlavnú cestu z Ladíc do Kostolian pod Tribečom. Po ceste prejdeme na most cez Drevenicu k turistickému smerovníku Ladice, OcÚ, 196 m n. m. Možnosť parkovania.

Čas: 3 min, v opačnom smere 3 min, dĺžka: 0,2 km, ľahké.

Ladice, trasa náučného chodníka v obci: 1. číslo zastávky náučného chodníka; 2. turistické informácie; 3. číslo turistickej značenej trasy; 4. národná kultúrna pamiatka; 5. ľudový dom; 6. kostol; 7. kaplnka; 8. kríž prícestný; 9. pomník; 10. cintorín; 11. národopisná zbierka; 12. autobusová zastávka; 13. obecný úrad; 14. pošta; 15. pohostinstvo
Ladice, trasa náučného chodníka v obci: 1. číslo zastávky náučného chodníka; 2. turistické informácie; 3. číslo turistickej značenej trasy; 4. národná kultúrna pamiatka; 5. ľudový dom; 6. kostol; 7. kaplnka; 8. kríž prícestný; 9. pomník; 10. cintorín; 11. národopisná zbierka; 12. autobusová zastávka; 13. obecný úrad; 14. pošta; 15. pohostinstvo /(R. Lukáč)
Ladice ležia v ústí Kostolianskej kotliny
Ladice ležia v ústí Kostolianskej kotliny /(J. Košťál)

Urbanistický vývoj obce

Ladice do konca 19. storočia. O urbanistickom vývoji obce rozhodli historické komunikácie v ústí Kostolianskej kotliny, administratívne rozdelenie obce medzi Nitriansku a Tekovskú stolicu s hranicou na potoku Drevenica a geomorfológia terénu. Historické jadro obce dnes predstavujú ulice Nitriansky rad (Nyitrai sor) a Tekovský rad (Barsi sor), ktoré vznikli pozdĺž okrajov nivy Drevenice zrejme v 13. storočí. V 15. storočí nad zástavbou oboch ulíc postavili farský komplex s Kostolom Všetkých svätých.

Najneskôr v polovici16. storočia v priestore medzi Nitrianskym a Tekovským radom vybudovaním mlynského náhonu k „Hornému“ aj „Dolnému“ mlynu vznikol rozsiahly mlynský ostrov, na ktorom boli až do konca 19. storočia iba záhrady.

Ladice koncom 18. storočia podľa mapy prvého vojenského mapovania z rokov 1782–1784
Ladice koncom 18. storočia podľa mapy prvého vojenského mapovania z rokov 1782–1784 /(archív Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest)
Mlynský ostrov v centrálnej časti Ladíc na výreze z katastrálnej mapy z roku 1892
Mlynský ostrov v centrálnej časti Ladíc na výreze z katastrálnej mapy z roku 1892 /Ústredný archív geodézie a kartografie Bratislava

Premeny obce v 20. storočí

V prvej polovici 20. storočia vznikla zástavba v južnej časti mlynského ostrova (na Beregu) a na južnej spojnici Nitrianskeho a Tekovského radu. Od konca 30. rokov tu bolo postavených viacero verejných stavieb. V súčasnosti z nich stojí prestavaná budova obecného liehovaru (rok 1939), budova starého Miestneho národného výboru (MNV) s hasičskou zbrojnicou (rok 1950), kultúrny dom a krčma Jednoty (60. roky) a napokon nová budova MNV, spojená s potravinami Jednota a poštou, t.j. dnešný obecný úrad (rok 1981). V druhej polovici 20. storočia vznikli na severnom okraji intravilánu popri ceste smerom na Kostoľany pod Tribečom tzv. Nové Ladice, ktorých zástavba pochádza prevažne z 50. a 60. rokov. V južnej časti Ladíc, pri vstupe do obce, postavili novú školu. Popri ceste na Sľažany a Velčice vyrástol koncom 50. rokov areál jednotného roľníckeho družstva.

Ladická pálenica v roku 1939
Ladická pálenica v roku 1939 /(archív Obecného úradu Ladice)

Architektúra

Farský komplex

Architektonickou dominantou obce je rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých. Vznikol koncom 18. storočia prestavbou pôvodného gotického kostola z prelomu 14. a 15. storočia. Zo starších stavebných úprav sa dodnes zachoval zvyšok exteriérovej renesančnej omietky veže v podkroví. Obdĺžniková loď i svätyňa s polygonálnym uzáverom sú zaklenuté pruskou klenbou. Steny interiéru sú vertikálne členené pilastrami s výrazne profilovanými hlavicami.

Na hlavnom oltári je zaujímavý oltárny obraz s figurálnou scénou Všetkých svätých z roku 1792. Umelecky hodnotná je aj drevená kazateľnica z konca 18. storočia a organ z roku 1804. V 70. rokoch 20. storočia vstavali do ohradného múru kostola Lurdskú jaskyňu so sochou Panny Márie. Okolo kostola sa nachádzal do roku 1779 cintorín. Za kostolom stojí fara postavená v roku 1749. Mala 4 obytné miestnosti, veľkú izbu pre ubytovanie príbuzných farára, pivnicu, komoru, stajňu, veľkú sýpku a záhradu vysadenú ovocnými stromami.

Pôdorys Kostola Všechsvätých po jeho rekonštrukcii koncom 18. storočia
Pôdorys Kostola Všechsvätých po jeho rekonštrukcii koncom 18. storočia / (M. Housková)
Kostol Všetkých svätých je dominantou farského okrsku najneskôr od 15. storočia / Video:(P. Baxa)

Vedľa kostola stojí budova starej katolíckej školy z roku 1774, ktorá bola neskôr viackrát prestavaná a rozšírená. V budove sa nachádzali triedy, kabinet pre učiteľa a byt riaditeľa. V priestore školy je v súčasnosti etnografická zbierka z Ladíc.

Interiér Kostola Všetkých svätých
Interiér Kostola Všetkých svätých /(D. Zachar)
Empora s organom od Valentína Arnolda z roku 1804 v západnej časti Kostola Všetkých svätých vyrobený Valentínom Arnoldom
Empora s organom od Valentína Arnolda z roku 1804 v západnej časti Kostola Všetkých svätých vyrobený Valentínom Arnoldom /(D. Zachar)
Zvon bratov Fischerovcov z roku 1922 vo veži Kostola Všetkých svätých
Zvon bratov Fischerovcov z roku 1922 vo veži Kostola Všetkých svätých /(D. Zachar)
 Časť etnografickej zbierky v bývalej katolíckej škole
Časť etnografickej zbierky v bývalej katolíckej škole /(D. Zachar)

Ľudová architektúra

Najstaršie dodnes stojace domy v obci z konca 19. a začiatku 20. storočia sú postavené z nepálených tehál a možno ich nájsť v Nitrianskom aj v Tekovskom rade. Dom č. 100 v Nitrianskom rade, chránený ako národná kultúrna pamiatka, má ako jediný v obci zachované žudro.

Hospodárska časť domu č. 100 v  Nitrianskom rade
Hospodárska časť domu č. 100 v Nitrianskom rade /(D. Zachar)

Dispozične ide o jednotraktový trojdielny, štvorpriestorový dom s prednou izbou, pitvorom s čiernou kuchyňou a komorou. V zadnej časti domu sa nachádzajú hospodárske priestory (maštaľ). V medzivojnovom období sa začalo s výstavbou gánkových, resp. verandových domov. Zaujímavým javom z tohto obdobia je výstavba dvojpriestorových domov s kuchyňou a izbou bez hospodárskej časti. Len výnimočne mali niektoré domy v Nitrianskom rade pivnicu so vstupom spredu. Najstaršie domy mali hladké omietky obielené vápenným náterom. Prevažne geometrické členenie a geometrické výtvarné prvky sa objavujú na fasádach domov až v prvej tretine 20. storočia. Niekde sa zachovala aj plastická výzdoba okolo okenných otvorov a niky so soškami svätcov v uličnej fasáde. V druhej polovici 20. storočia nastupujú typické štvorcové domy s ihlanovou strechou a brizolitovou omietkou zdobenou sgrafitom alebo mozaikou, ktoré postupne nahradili časť tradičnej ľudovej architektúry. Z hospodárskych stavieb druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia sa v Ladiciach zachovali predovšetkým stodoly a maštale z dreva alebo nepálenej tehly, pričom pôvodné slamené strechy nahradila časom keramická krytina.

Stena maštale z nepálenej tehly vo dvore domu č. 77 v Nitrianskom rade
Stena maštale z nepálenej tehly vo dvore domu č. 77 v Nitrianskom rade /(D. Zachar)
Drevená stodola so zrubovou konštrukciou stien za domom č. 246 v Tekovskom rade
Drevená stodola so zrubovou konštrukciou stien za domom č. 246 v Tekovskom rade /(D. Zachar)

Mlyny

Z troch mlynov, historicky doložených v Ladiciach už od druhej polovice 16. storočia, dodnes stojí iba čiastočne zachovaná budova „Horného“ mlyna s obytnou časťou v severnej časti Tekovského radu. Budova z nepálenej tehly je v zlom stave. Východne a severne od mlyna je dobre viditeľný mlynský náhon. Mlyn pracoval do 50. rokov 20. storočia, kedy z neho demontovali technologické zariadenie. Schátraná železobetónová budova mlyna, postavená v 40. rokoch 20. storočia v južnej časti extravilánu na mieste historického Chotárneho mlyna, je v súčasnosti prestavaná na obytné účely.

Dvojpodlažná budova mlynice Horného mlyna
Dvojpodlažná budova mlynice Horného mlyna /(D. Zachar)
“Horný“ mlyn bol vybavený naftovým motorom značky Climax
“Horný“ mlyn bol vybavený naftovým motorom značky Climax /(P. Bisták)

Turecký pamätník

Na južnom okraji obce, pri asfaltovej ceste smerujúcej na Jelenec, sa uprostred poľa zachovala zrúcanina historického pamätníka. Pôvodne mal podobu obelisku so štvorbokým pilierom členeným plytkými pravouhlými výklenkami a bol zakončený vysokým murovaným ihlanom. Dodnes sa zachoval iba štvorboký pilier so zvyškami omietky a spodná časť ihlanu. Pamätník postavili pravdepodobne v rozmedzí rokov 1650 až 1750.

Turecký pamätník pochádza podľa miestnej tradície z tureckých čias a bol postavený na pamiatku nitrianskeho kanonika a jeho družiny, ktorých tu cestou do Hronského Beňadika zavraždili Turci
Turecký pamätník pochádza podľa miestnej tradície z tureckých čias a bol postavený na pamiatku nitrianskeho kanonika a jeho družiny, ktorých tu cestou do Hronského Beňadika zavraždili Turci /(D. Zachar)

Drobná architektúra

Z drobnej sakrálnej architektúry je zaujímavá socha sv. Urbana z roku 1834, ktorá stojí vo vinohradoch na tekovskej strane obce. Za pozornosť stojí aj prícestná kaplnka asi z polovice 19. storočia, stojaca na rázcestí pri Hlbokej ceste pred areálom bývalého jednotného roľníckeho družstva.

Socha sv. Urbana v tekovskej časti ladických vinohradov
Socha sv. Urbana v tekovskej časti ladických vinohradov /(K. Grunertová)
Prícestná kaplnka pred domom č. 115 v Nitrianskom rade, postavená v druhej polovici 20. storočia na mieste staršej kaplnky
Prícestná kaplnka pred domom č. 115 v Nitrianskom rade, postavená v druhej polovici 20. storočia na mieste staršej kaplnky /(D. Zachar)

Zaujímavé podujatia

Stretnutie priaznivcov ladického futbalu pod záštitou Eugena Szaba (júl), Oberačkové slávnosti spojené s Folklórnym festivalom (september), Vianočný stolnotenisový turnaj o pohár starostu obce (december/január).

Pokračovať na:Lesné vtáky
Lorem ipsum Dolore aliqua commodoZobrazit popis