Kostoliansky náučný chodník

Podzoborie

Jelenec je jednou z najvýznamnejších a historicky najdôležitejších obcí Podzoboria (Zoborvidék-Zoboralja). Tento mikroregión s rozlohou 19 440 ha a zhruba 21 000 obyvateľmi sa rozkladá na úpätí vrchov Zobor, Žibrica a Veľký Lysec.

Z rekreačného strediska Remitáž vedie modrá značka (2426) po asfaltovej ceste do obce Jelenec. V miernom stúpaní voľným terénom s výhľadmi prejdeme popri neďalekej vodnej nádrži Jelenec k okraju lesa, kde sa stúpanie zmierni. Ďalej pokračujeme asfaltovou cestou v priamom smere až na začiatok obce Jelenec.

Čas: 25 min, v opačnom smere 25 min, dĺžka: 1,5 km, ľahké.

Práve pohorie Tribeč ako geografický faktor prispel aj k vnútornému deleniu medzi obyvateľmi týchto dedín na tri celky. Na južnej strane pohoria sú situované obce hegyaljai - Nitrianske Hrnčiarovce (Gerencsér), Dolné Štitáre (Csitár), Pohranice (Pográny), Dolné Obdokovce (Alsóbodok), Hosťová (Nyitrageszte), Kolíňany (Kolon), Žirany (Zsére), Jelenec (Gímes) a Ladice (Lédec). Na severozápadnej strane pohoria sú situované dve dediny hegymegi Podhorany-Mechenice (Menyhe) a Bádice (Béd). Za riekou Nitra ležia osady Jelšovce (Nyitraegerszeg) a Výčapy-Opatovce (Vicsápapáti) nazývané vízmegi.

Mapa Podzoboria
Mapa Podzoboria /(Eva Stuchlíková)

V rámci regiónov sa tu stretáva región Ponitria s Tekovskou oblasťou, z geografického hľadiska sa tu stretáva horská oblasť s nížinnou, stretáva sa tu slovensko-maďarská etnická hranica a zároveň v rámci maďarskej ľudovej kultúry sa tu stretáva tzv. palócka oblasť s kultúrou Podunajskej nížiny.

Ukážky dierkovej výšivky z Kolíňan, ktorou kolíňanské ženy zásobovali nielen obce Podzoboria, ale aj široké okolie. Technika vyšívania bielou bavlnkou na bielom ľanovom plátne sa tu rozvinula na sklonku 19. storočia, avšak v jej motívoch sú zastúpené aj staršie, renesančné a barokové prvky. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Ukážky dierkovej výšivky z Kolíňan, ktorou kolíňanské ženy zásobovali nielen obce Podzoboria, ale aj široké okolie. Technika vyšívania bielou bavlnkou na bielom ľanovom plátne sa tu rozvinula na sklonku 19. storočia, avšak v jej motívoch sú zastúpené aj staršie, renesančné a barokové prvky. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)
Ukážky dierkovej výšivky z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Ukážky dierkovej výšivky z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)
Ukážky dierkovej výšivky z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Ukážky dierkovej výšivky z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)
Ukážky dierkovej výšivky z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Ukážky dierkovej výšivky z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)

Zoborsko sa považuje za najsevernejšie územie obývané maďarským obyvateľstvom, pričom býva charakterizované ako izolovaný maďarský (predovšetkým jazykový) ostrov. Maďarskí obyvatelia týchto obcí sa zvyknú vymedzovať jednak spoločným pôvodom, jednak na základe v zásade spoločného ľudového odevu – kroja a predovšetkým na základe etnickej - rečovej izolácie (obklopené „slovenskou obručou“). Samotní zoborskí Maďari, ako aj maďarská historiografia považuje tieto obce za pôvodné staromaďarské sídla z 10. storočia – ako potomkov sikulských strážcov hraníc. Niektorí bádatelia sú názoru, že v árpadovskom období (11. stor.) bolo ešte toto územie prevažne slovanské, na rozdiel od južných častí Ponitria a maďarský element sa presadil až v neskoršom období.

Archeologické bádanie dosiaľ neposkytlo pre podobné úvahy žiadne argumenty. V rámci Nitrianska ako takého je však doložená kontinuita pôvodného slovanského osídlenia. Zároveň je odtiaľ známych aj niekoľko samostatných staromaďarských pohrebísk z prvej polovice 10. toročia a jestvuje tiež celý rad dokladov o spolužití oboch etnických skupín v 10. storočí. V 11. storočí sa na pohrebiskách etnošpecifické prvky materiálnej kultúry vytratili.

V období tureckých vpádov a protihabsburgských povstaní došlo do konca 17. storočia k značnému úbytku obyvateľstva predovšetkým v nížinných oblastiach Ponitria (obývané maďarským etnikom). V priebehu sto rokov od roku 1680 sa dosídľovaním týchto území slovenským obyvateľstvom úplne zmenilo etnické zloženie oblasti a koncom 18. storočia sa tak vytvoril typický izolovaný ostrov maďarských obcí – Zoborsko, ktorý sa zachoval až do polovice 20. storočia. Po roku 1945 sa homogénne etnické zloženie týchto obcí narušilo a postupne dochádza k úbytku maďarského obyvateľstva, pričom v súčasnosti tvoria v rámci etnickej skladby menšinu resp. polovicu obyvateľstva.

Práve vďaka tejto izolácii od konca 18. storočia sa tu zachovali starobylejšie, archaickejšie podoby ľudovej kultúry Maďarov, predovšetkým v oblasti folklóru, zároveň však vykazuje aj silné vzťahy k okolitej slovenskej kultúre. Hlavným zdrojom živobytia zoborských obcí bolo poľnohospodárstvo, ale z dôvodu nedostatku kvalitnej ornej pôdy, obyvatelia takmer každej dediny mali nejaké doplňujúce zamestnanie. Obyvatelia Kolíňan boli známi pálením vápna, Bádičania a Jelšovčania pestovali a predávali ovocie, obyvatelia Hrnčiaroviec sa živili hrnčiarstvom a spracovaním konope. Žirančania pestovali konope a pálili vápno. Spolu s obyvateľmi Mecheníc ťažili drevo a vyrábali drevené uhlie. Jelenčania pestovali mrkvu a Ladičania sa venovali vinohradníctvu.

Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)
Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)

Jedným z hlavných atribútov v rámci vymedzenia lokálnej, resp. regionálnej príslušnosti bol pre obyvateľov Zoborska tradičný odev – kroj. O záchranu a pestovanie tradičnej kultúry Zoborska sa snaží od druhej polovice 20. storočia Csemadok (Kultúrny a spoločenský zväz Maďarov na Slovensku). Jeho miestne organizácie sa zaslúžili o vznik viacerých známych folklórnych skupín. V obciach, ktorými prechádza náučný chodník, sú to napríklad ladický súbor Hajnalkert (rok 1969), v Jelenci folklórny súbor Villő (rok 1964, pôvodne ako detský súbor), zmiešaný spevácky zbor Ghymes (rok 2008), v Žiranoch ženský spevácky zbor Zoboralja a folklórny súbor Zsibrica s detskou folklórnou skupinou Ibrice. Tradičnú kultúru zoborských obcí pripomína národopisná expozícia Kultúrneho a spoločenského zväzu Maďarov na Slovensku Csemadok v Múzeu rodu Forgách v Jelenci (zastávka č. 30) a vlastivedná expozícia v Ľudovom dome v Žiranoch (zastávka č. 34). Spolupráca podzoborských obcí dostala nový rozmer založením Regionálneho združenia podzoborských obcí v roku 1992. Združenie založilo tradíciu Podzoborských kultúrnych slávností (obvykle v septembri), ku ktorým pribudli v roku 1994 slávnosti Dni zmierenia spojené s kladením vencov k Pomníku nádeje v Žiranoch“. K obľúbeným spoločenským podujatiam Podzoborčanov sa stalo od roku 2003, zásluhou Oblastného výboru Csemadoku v Nitre, doteraz už dvanásť Stretnutí generácií (Generációk Találkozása) s bohatým kultúrnospoločenským programom (obvykle 3 víkend v júli).

Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)
Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)
Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch
Detaily mužského kroja z Kolíňan. Zbierka Vlastivedného múzea v Kolíňanoch /(D. Zachar)
Pokračovať na:Obec Jelenec
Lorem ipsum Dolore aliqua commodoZobrazit popis