Poľovníctvo

Pri hájovni vybudovali strelnicu, odpočívadlo a starali sa o blízky prameň vody.

História poľovníctva v pohorí Tribeč začala písať svoje prvé kapitoly v 17.storočí, keď Alžbeta Rákociová vybudovala v roku 1667 zvernicu v blízkosti kaštieľa v Topoľčiankach. V druhej polovici 19. storočia sa o rozvoj poľovníctva zaslúžil gróf Karol Forgáč. V roku 1862 začal s budovaním menšej zvernice na svojom majeri Jedliny v Kostoľanoch pod Tribečom, kam doviezol kvalitné kusy jelenej zveri z Mukačeva. Po viacročnom chove ju vypustili do voľnej prírody. Vďaka grófovi Karolovi Forgáčovi sa vôbec prvýkrát dostali do strednej Európy muflóny. Doviezol ich v roku 1868 z Korziky a Sardínie do zvernice vybudovanej pod hradom Gýmeš. Muflóny, ktoré boli v tých časoch veľkou atrakciou, po odchove vo zvernici vypustili v roku 1883 do voľnej prírody. Gróf Forgáč mal zásluhu aj na aklimatizácii danielej zveri a vylepšení genofondu diviačej zveri.

Ďalšia významná kapitola rozvoja poľovníctva v Tribeči začala koncom 19. storočia. Od roku 1890 patril kaštieľ v Topoľčiankach Habsburgovcom. Arcivojvoda Jozef August Habsburský, ktorý mal záľubu v poľovníctve, sa spočiatku venoval najmä chovu jelenej zveri. Narastajúce početné stavy zveri však začali spôsobovať čoraz väčšie škody najmä na poľnohospodárskych kultúrach. Z tohto dôvodu, ale aj v snahe o čo najlepšie obhospodarovanie poľovnej zveri, začal v roku 1906 s budovaním najväčšej zvernice v celom Uhorsku, ktorá mala v tom čase výmeru takmer 10 500 ha, dĺžka jej oplotenia po ukončení prác bola takmer 90 km a mala viac ako 2 500 kusov zveri. Cieľavedomý chov v zvernici, ktorá patrí aj v súčasnosti medzi najväčšie v strednej Európe, pokračoval až do konca prvej svetovej vojny pod taktovkou Habsburgovcov. V roku 1918 sa celé panstvo stalo majetkom novovzniknutého československého štátu a kaštieľ v Topoľčiankach v rokoch 1923– 1953 letným prezidentským sídlom. V tomto období sa pokračovalo v cieľavedomom poľovníckom obhospodarovaní lesov, čím sa zvýšila trofejová aj telesná kvalita zveri. Po druhej svetovej vojne boli zvernice vyčlenené pre potreby štátnej reprezentácie, keď tam poľovali najmä domáci a zahraniční hostia, hlavne diplomati a iní významní vládni činitelia.

Po roku 1989 sa zvernice, ale aj ostatné poľovné revíry, preorientovali na poplatkových hostí. Najatraktívnejšou poľovnou zverou v pohorí Tribeč je jelenia zver. Každoročne možno loviť veľa jeleňov s vysokou trofejovou hodnotou. Pridruženou zverou je muflónia, danielia, diviačia a srnčia zver. V posledných rokoch v rozsiahlych lesných komplexoch pohoria Tribeč možno stretnúť aj veľké šelmy – medveďa hnedého, rysa ostrovida a mačku divú.