Kostoliansky náučný chodník

Prameň pod Kostolom sv. Juraja

Geologická stavba najbližšieho okolia Kostolian pod Tribečom je priaznivá na vznik krasu. Podzemné priestory dosiaľ neboli objavené, aj keď na ich existenciu poukazuje starý miestny názov Jaskyňa. Charakteristické krasové formy – škrapy, vyvinuté na vápencoch, sa vyskytujú po oboch stranách Drevenice. Mimoriadnou vlastnosťou vápencov je prítomnosť krasovo-puklinových podzemných vôd, ktoré vytekajú na povrch. Podľa archívnych máp boli v strede obce koncom 19. storočia tri takéto pramene.

Zo stredu obce Kostoľany pod Tribečom (zastávka č. 1) ideme po žltej značke (8135) cez most nad Drevenicou na úzky asfaltový chodník vedúci medzi záhradami k studni označenej významovou značkou (žltý polkruh v strede bieleho štvorca).

Čas: 2 min, v opačnom smere 2 min, dĺžka: 150 m, ľahké.

Pramene vody na výseku z katastrálnej mapy Kostolian pod Tribečom z roku 1892
Pramene vody na výseku z katastrálnej mapy Kostolian pod Tribečom z roku 1892 /(Ústredný archív geodézie a kartografie Bratislava)

Jeden z nich, upravený na studňu, sa nachádza na začiatku betónového schodišťa vedúceho ku Kostolu sv. Juraja pri bývalej vozovej ceste, ktorou sa v stredoveku chodievalo do Ladíc.

Studňa pod Kostolom sv. Juraja
Studňa pod Kostolom sv. Juraja /(V. Mařík)

Zaužíval sa pre ňu názov artézska studňa podľa francúzskeho grófstva Artois, kde kartuziánski mnísi v roku 1126 vyvŕtali pravdepodobne prvú artézsku studňu v Európe. Nevieme aké geologické vrstvy tvoria dno studne. Je možné, že sa tam pod holocénnymi potočnými nánosmi striedajú ílovité a piesčito-štrkovité usadeniny najmladších treťohôr. Tie sú zvlášť vhodné na prítomnosť artézskych vôd. Na ich tvorbe sa podieľajú atmosférické zrážky a podzemné vody pritekajúce z okolitých hornín s pórovou a puklinovou priepustnosťou. Samovoľné vytekanie vody na povrch je spôsobené tlakom vznikajúcim pod nepriepustnou vrstvou, ktorá bola studňou prevŕtaná. Pri strate tlaku by bolo potrebné vodu čerpať tak, ako je to pri klasickej studni.

Studňu pod kostolom využívali obyvatelia predovšetkým ako zdroj pitnej vody. Táto bola veľmi kvalitná a v zime nezamŕzala. Dnes je jej existencia už len vítanou turistickou atrakciou. Druhý zachovaný prameň podobného typu je v severnej časti obce pred domom č. 96.

Pokračovať na:Kostol sv. Juraja
Lorem ipsum Dolore aliqua commodoZobrazit popis