Zastávka č. 15 sa nachádza na okraji tekovskej časti kostolianskych vinohradov pri soche sv. Urbana, biskupa z Langres (384–390), ktorý bol podľa legendy napadnutý vo svojom dome počas prenasledovania kresťanov. Na úteku ho vinári ukryli vo vinici a zachránil sa. Biskup sa stal patrónom viníc a ochrancom vinárov, krčmárov a dokonca aj debnárov.
Po asfaltovej ceste končiacej na zastávke č. 14 zídeme po žltej značke (č. 8135) k lesíku, kde odbočíme vľavo východným smerom na poľnú cestu stúpajúcu do vinohradov nad obcou Kostoľany pod Tribečom. V najvyššom bode cesty na rázcestí stojí socha Sv. Urbana krytá drevenou strieškou.
Čas: 8 min, v opačnom smere 5 min, dĺžka: 0,5 km, mierne náročné.
Kostolianska socha sv. Urbana je príkladom toho, ako ho niekedy zamieňali s rímskym biskupom a pápežom Urbanom I. (222–230) a zobrazovali s tiarou a s hroznom v ruke, a nie s mitrou, knihou, hroznom, vínnym krom alebo nádobou na víno.
Najstaršia známa socha sv. Urbana stála v kostolianskych vinohradoch najneskôr od polovice 19. storočia. Drevená socha od neznámeho ľudového rezbára sa údajne nachádzala v nike štvorbokej murovanej stavby asi 100 m juhozápadne od zastávky č. 15. Chátrajúcu sochu prenesenú do Kostola sv. Juraja podľa miestnych pamätníkov nahradila v roku 1948 socha kamenára Jozefa Židíka z Ladíc už na novom, súčasnom mieste. Socha bola koncom 20. storočia vo veľmi zlom stave. Zásluhou Horskej a pasienkovej spoločnosti „Kamenné“ Kostoľany pod Tribečom a pána Petra Kotru z Kostolian vyhotovil jej kópiu sochár Albín Okša z Prašíc. Kópiu osadili na kamenný podstavec krytý dreveným prístreškom a slávnostne vysvätili v roku 2010.
Pestovanie viniča sa v Kostoľanoch uchytilo už v 16. storočí. Svoj vrchol dosiahlo v druhej polovici 18. storočia. Daňový súpis z prelomu rokov 1763/1764 vykázal v obci už 198 kopáčov, čo je takmer 8 ha vinohradov. Do roku 1828 sa táto plocha zredukovala na necelé 2 kopáče vinohradov v tekovskej časti obce. Epidémia fyloxéry koncom 19. storočia zničila aj tento zvyšok pôvodných kostolianskych vinohradov, ktoré potom čiastočne obnovili za pomoci uhorskej vlády.
Posledný rozmach kostolianskeho vinohradníctva nastal po skončení II.svetovej vojny. V rokoch 1949–1953 boli vysádzané odrody Othello biele a červené, Izabella, Deleware, Korkondia, Chrupka biela a ružová. V polovici 70. rokov omladili staré vinohrady výsadbou muštových odrôd Müller Thurgau, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Frankovka modrá, Portugalské modré. Koncom 80. rokov začal upadať záujem o vinohrady a niektoré vyklčovali. Posledné výsadby sa uskutočnili v roku 2000 (odrody Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Rulandské biele, Rulandské sivé, Svätovavrinecké, André). Z niekdajších 5 ha vinohradov sa dnes sporadicky obrába asi pätina.