Kostoliansky náučný chodník

Sv. Urban

Zastávka č. 15 sa nachádza na okraji tekovskej časti kostolianskych vinohradov pri soche sv. Urbana, biskupa z Langres (384–390), ktorý bol podľa legendy napadnutý vo svojom dome počas prenasledovania kresťanov. Na úteku ho vinári ukryli vo vinici a zachránil sa. Biskup sa stal patrónom viníc a ochrancom vinárov, krčmárov a dokonca aj debnárov.

Po asfaltovej ceste končiacej na zastávke č. 14 zídeme po žltej značke (č. 8135) k lesíku, kde odbočíme vľavo východným smerom na poľnú cestu stúpajúcu do vinohradov nad obcou Kostoľany pod Tribečom. V najvyššom bode cesty na rázcestí stojí socha Sv. Urbana krytá drevenou strieškou.

Čas: 8 min, v opačnom smere 5 min, dĺžka: 0,5 km, mierne náročné.

Zastávka č. 15 Kostolianskeho náučného chodníka
Zastávka č. 15 Kostolianskeho náučného chodníka /(V. Mařík)

Kostolianska socha sv. Urbana je príkladom toho, ako ho niekedy zamieňali s rímskym biskupom a pápežom Urbanom I. (222–230) a zobrazovali s tiarou a s hroznom v ruke, a nie s mitrou, knihou, hroznom, vínnym krom alebo nádobou na víno.

Svätý Urban ako pápež s berlou, knihou a hroznom
Svätý Urban ako pápež s berlou, knihou a hroznom /(V. Mařík)

Najstaršia známa socha sv. Urbana stála v kostolianskych vinohradoch najneskôr od polovice 19. storočia. Drevená socha od neznámeho ľudového rezbára sa údajne nachádzala v nike štvorbokej murovanej stavby asi 100 m juhozápadne od zastávky č. 15. Chátrajúcu sochu prenesenú do Kostola sv. Juraja podľa miestnych pamätníkov nahradila v roku 1948 socha kamenára Jozefa Židíka z Ladíc už na novom, súčasnom mieste. Socha bola koncom 20. storočia vo veľmi zlom stave. Zásluhou Horskej a pasienkovej spoločnosti „Kamenné“ Kostoľany pod Tribečom a pána Petra Kotru z Kostolian vyhotovil jej kópiu sochár Albín Okša z Prašíc. Kópiu osadili na kamenný podstavec krytý dreveným prístreškom a slávnostne vysvätili v roku 2010.

Drevená socha sv. Urbana z 18.–19. storočia, stojaca na okraji kostolianskych vinohradov až do roku 1947
Drevená socha sv. Urbana z 18.–19. storočia, stojaca na okraji kostolianskych vinohradov až do roku 1947 /(Igor Písečný)

Pestovanie viniča sa v Kostoľanoch uchytilo už v 16. storočí. Svoj vrchol dosiahlo v druhej polovici 18. storočia. Daňový súpis z prelomu rokov 1763/1764 vykázal v obci už 198 kopáčov, čo je takmer 8 ha vinohradov. Do roku 1828 sa táto plocha zredukovala na necelé 2 kopáče vinohradov v tekovskej časti obce. Epidémia fyloxéry koncom 19. storočia zničila aj tento zvyšok pôvodných kostolianskych vinohradov, ktoré potom čiastočne obnovili za pomoci uhorskej vlády.

Najväčší rozmach vinohradníctva v Kostoľanoch zachytáva aj prvé vojenské mapovanie z rokov 1782–1784
Najväčší rozmach vinohradníctva v Kostoľanoch zachytáva aj prvé vojenské mapovanie z rokov 1782–1784 /(archív Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest)

Posledný rozmach kostolianskeho vinohradníctva nastal po skončení II.svetovej vojny. V rokoch 1949–1953 boli vysádzané odrody Othello biele a červené, Izabella, Deleware, Korkondia, Chrupka biela a ružová. V polovici 70. rokov omladili staré vinohrady výsadbou muštových odrôd Müller Thurgau, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Frankovka modrá, Portugalské modré. Koncom 80. rokov začal upadať záujem o vinohrady a niektoré vyklčovali. Posledné výsadby sa uskutočnili v roku 2000 (odrody Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Rulandské biele, Rulandské sivé, Svätovavrinecké, André). Z niekdajších 5 ha vinohradov sa dnes sporadicky obrába asi pätina.

Kostolianske vinohrady na trase náučného chodníka medzi zastávkami č. 15 a č.16
Kostolianske vinohrady na trase náučného chodníka medzi zastávkami č. 15 a č.16 /(V. Mařík)
Pokračovať na:Kostolianske lúky
Lorem ipsum Dolore aliqua commodoZobrazit popis