Vápenka v Žiranoch
Vápno, ako dôležitá súčasť stavebných technológií, sa objavuje na Slovensku prvýkrát v dobe rímskej (0–400 n. l.). S odstupom takmer päťsto rokov ho opäť na naše územie priniesli stavitelia prvých kamenných murovaných kostolov a od 11. storočia sa postupne uplatňovalo vo fortifikačnej a svetskej architektúre. Počiatky výroby vápna na Slovensku nie sú zatiaľ známe. K ojedinelým patrí nález pece na pálenie vápna v Ducovom z 9. storočia.
Z okraja lesa (zastávka č. 31) pokračujeme po červenej značke Ponitrianskej magistrály (0706) do plytkého údolia a z neho v miernom stúpaní na hrebeň vybiehajúci z kóty Plieška (374,6 m n. m.). Značkovaná trasa križuje viacero lesných ciest až sa po miernom klesaní priblíži k okraju lesa. Po približne 400 m vychádza do polí severovýchodne od obce Žirany (v opačnom smere pozor na značkovanie, okraj lesa husto zarastá náletovými drevinami). Poľnou cestou juhozápadným smerom, približne po 500 m, prídeme k plotu záhrady a osamelému domu, za ktorým sa poľná cesta ostro lomí vľavo smerom na východ.
Čas: 45 min, v opačnom smere 40 min, dĺžka: 2,7 km, v oboch smeroch stredne náročné.
Na vidieku sa vápenníctvo rozšírilo koncom 18. storočia. Stalo sa tradičným doplnkovým, sezónnym zamestnaním obyvateľstva v regiónoch bohatých na vápenec. Dávnu tradíciu výroby vápna má aj obec Žirany. Vápno zo Žirian sa prvýkrát spomína v roku 1605 v súvislosti s nezrealizovanou výstavbou katolíckej univerzity v Topoľčanoch. V písomnej zmienke z 18. storočia je spomenutých šestnásť pecí na pálenie vápna.Kameň vhodný na výrobu vápna sa získaval z kameňolomov na úbočiach vrchov Vápenník a Žibrica. Z Vápenníka sa kameň vozmi zvážal do primitívnych poľných pecí, ktoré stáli na pravej strane cesty zo Žirian do Kolíňan. Jednoduchá obdĺžniková pec na pálenie vápna zo 17. storočia bola archeologicky preskúmaná tiež na východnom svahu Žibrice.
S rozvojom Slovenska po 2. svetovej vojne súviseli prieskumné geologické práce zamerané na vyhľadávanie a overovanie ložísk vápencov vhodných na výrobu vápna. Odborný posudok na ložisko vápenca pod Žibricou vypracoval významný geológ Dimitrij Andrusov (1897–1976). Po overení dostatočných zásob suroviny vhodnej na výrobu vápna, v nadväznosti na možnosti dopravy po železnici, sa začalo s prípravou výstavby Vápenky v Žiranoch. Výroba vápna v Žiranoch sa začala 29. 8. 1959. Vápenka, na svoju dobu, využívala modernú technológiu výpalu pomocou generátorového plynu získavaného z hnedého uhlia. V roku 1973 uhlie nahradil zemný plyn, ale od roku 2008 sa prešlo na koks. Okrem domácej spotreby vápna sa vyrábaný sortiment začal čoskoro vyvážať aj do zahraničia. Záver 20. storočia bol poznamenaný privatizáciou vápeniek a vstupom zahraničných majiteľov. Kameňolom a vápenka Žirany sú dnes súčasťou spoločnosti Calmit, s.r.o, ktorej vlastníkmi sú rakúsky koncern Schmid Industrie Holding a španielska spoločnosť Calcinor. Koncern je na Slovensku známy predovšetkým európskymi značkami Baumit, Austrotherm a Murexin. Hlavnými výrobkami vápenky v Žiranoch sú vápno Feinkalk s využitím predovšetkým v stavebníctve, veľmi jemne mletý vápenec so širokým spektrom využitia od stavebníctva, cez chemický priemysel až po poľnohospodársku výrobu a doplnkové vápenaté hnojivo Florakalk. Súčasťou vápenky je železničná vlečka a nákladná lanovka. Vyrobila ju Transporta n. p. Chrudim v roku 1959. Šikmá dĺžka trate je 1660 m, dopravná rýchlosť 1,8 m/s, prepravná kapacita 130 t/hod.
