Velčické lúky
Zastávka č. 20 je situovaná nad údolím Lyseckého potoka na okraji CHKO Ponitrie v severozápadnej časti velčického chotára, ktorého značnú časť tvoria lúky. Patria k typu tzv. poloprirodzenej vegetácie, ktorá sa vyvinula dlhoročným obhospodarovaním (kosenie, pastva). Geologickým substrátom je kremenec, hornina charakteristická pre okrajové oblasti pohoria Tribeč. Vlastnosti kremencových hornín, najmä kyslé pH a nedostatok živín, sa odrážajú aj na zložení vegetácie, v ktorej prevládajú nenáročné kyslomilné druhy. Z tráv napr. psinček obyčajný (Agrostis capillaris) alebo tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum). Z kvitnúcich rastlín napr. klinček slzičkový (Dianthus deltoides), chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum), veronika lekárska (Veronica officinalis), fialka psia (Viola canina) alebo dúška vajcovitá (Thymus pulegioides).
Od horárne pod Lyscom (zastávka č. 19) vedie žltá značka (8135) v miernom klesaní juhovýchodným smerom. Približne po 700 m prídeme na križovatku s asfaltovou cestou, za ktorou pokračujeme v priamom smere na okraj lesa k zastávke č. 20.
Čas: 10 min, v opačnom smere 15 min, dĺžka: 1 km, ľahké.
Väčšina lúk v údolí Lyseckého potoka sa v súčasnosti už nevyužíva, v dôsledku čoho zarastajú náletovými drevinami. Na Velčických lúkach sa nachádzajú zaujímavosti, ktoré nie sú prístupné turisticky značkovaným chodníkom.
Kaplnka sv. Kríža a Sedembolestnej Panny Márie
Ku kaplnke sa možno dostať neznačkovanou lesnou asfaltovou cestou, na ktorú prídeme v pokračovaní žltej značky (8135) klesajúcej juhovýchodným smerom cez zarastajúcu lúku približne po 300 m. Na asfaltovej ceste odbočíme vľavo (žltá turistická značka pokračuje vpravo do obce Velčice) a popri plote obory pokračujeme severozápadným smerom. Čoskoro minieme križovatku, kde sa z ľavej strany (od juhovýchodu) pripája asfaltová cesta, ktorú sme prechádzali v zostupe od horárne pod Lyscom (zastávka 19). Od tejto križovatky pokračujeme ďalej v priamom smere približne 600 m k miestu, kde z pravej strany (od severozápadu) vyúsťuje na asfaltku širšia lesná cesta vyjazdená autami. Odbočíme na túto cestu, ktorá mierne klesá do údolia Lyseckého potoka tečúceho prostriedkom lúk nazývaných Trnava. Za potokom pokračujeme v miernom stúpaní severozápadným a neskôr severovýchodným smerom okrajom lúky ku kaplnke (467 m n. m.).
Čas: 50 min. v opačnom smere 40 min, dĺžka 3 km, ľahké.
Kaplnku sv. Kríža a Sedembolestnej Panny Márie dal postaviť okolo roku 1740 miestny rodák, bratislavský kanonik Anton Beláni. Kaplnka mala šindľovú strechu a malú vežičku. V kaplnke bola umiestnená polychrómovaná socha Sedembolestnej Panny Márie. Anton Beláni pre kaplnku v roku 1748 zabezpečil z Ríma vzácny relikviár sv. Kríža a založil fundáciu na udržiavanie večného svetla. Kaplnka v priebehu 19. a v prvej polovici 20. storočia schátrala natoľko, že po druhej svetovej vojne už bola v ruinách. Obyvatelia Velčíc dobrovoľnými brigádami a pomocou verejnej finančnej zbierky v rokoch 1951–1953 obnovili kaplnku a dali zreštaurovať pôvodnú sochu Sedembolestnej Panny Márie. V roku 2007 na kaplnke opravili omietky a vymenili strešnú krytinu.
V areáli vedľa kaplnky sa v období od mája do septembra pri priaznivom počasí slúži raz za mesiac omša pod holým nebom (posledná na sviatok Sedembolestnej Panny Márie).
Horná studnička vo Vápeniciach
K studničke vo Vápeniciach sa možno dostať lesnou asfaltovou cestou opísanou v popise prístupu ku kaplnke sv. Kríža a Sedembolestnej Panny Márie. Asfaltkou pokračujeme od miesta odbočenia ku kaplnke ešte asi 1,5 km do miesta, kde asfaltovú cestu križuje pravostranný prítok Lyseckého potoka. Toto miesto sa nachádza v ostrej pravotočivej zákrute, kde odbočíme z asfaltovej cesty ostro vľavo (na západ) na lesnú cestu, ktorá nás asi po 200 m privedie na malú lúku. Studnička je v jej severozápadnej časti (360 m n. m).
Čas: 60 min, v opačnom smere 45 min, dĺžka 3,5 km, mierne náročné.
V pramennej oblasti Lyseckého potoka a jeho ľavostranného prítoku v polohách Vápenice a Trnava sa nachádza niekoľko udržiavaných studničiek. Najlepšie dostupnou je Horná studnička vo Vápeniciach, nachádzajúca sa na okraji lesa nad tzv. Dušanovou lúkou. Svoju dnešnú podobu získala studnička v roku 2003, kedy ju spolu s priateľmi upravil velčický rodák Ľuboš Krajči.
Zaujímavú históriu má aj priestor v bezprostrednej blízkosti studničky. Samotný názov Vápenice naznačuje, že sa tu kedysi pálilo vápno. Vápenné pece sú v tejto polohe zobrazené aj na mape z roku 1843.
Z pecí sa dodnes zachovali iba viac či menej výrazné priehlbiny, lemované po obvode haldami zeminy, niekedy dosahujúce výšku viac ako 2 m, s úlomkami kremencov, vápencov a sklovitých, prepálených kusov výmazu stien pecí.
Velčické cery
V uzavretom a pre verejnosť neprístupnom areáli danielej obory na východnom brehu Lyseckého potoka, vo vzdialenosti približne 500 m severným smerom, sa na okraji jednej z lúk vyskytuje botanická zaujímavosť - skupina devätnástich dubov cerových (Quercus cerris L.), ktoré boli v roku 1987 vyhlásené za chránené stromy. Tzv. Velčické cery tvoria jednu z najväčších skupín duba cerového na mimolesnom území na Slovensku. Dosahujú výšku od 18 do 26 m a obvod kmeňa majú v rozpätí 234–530 cm. Ich vek sa odhaduje na približne 350 rokov.
