Veľký Lysec
Zastávka č. 18 sa nachádza na severnom okraji hradiska lužickej kultúry Veľký Lysec. Hradisko je súčasťou línie opevnení v tejto časti pohoria Tribeč zo záveru neskorej doby bronzovej a zo staršej doby železnej ( 800–600 pred n. l. ). Hradisko – praveký hrad, kontrolovalo priestor Kostolianskej kotliny a osobitne pohyb na Kostolianskej magistrále vedúcej od Ladíc cez Tribeč na strednú Nitru.
Zo Sedla pod Lyscom odbočíme juhovýchodným smerom na hrebeň, ktorým vedie významová značka na miesto s rozhľadom (žltý rovnostranný trojuholník v bielom štvorci 10 × 10 cm). Úzkym chodníkom v miernom, neskôr strmšom stúpaní prídeme k úpätiu skalných stien, kde stojí zrubový prístrešok KST Pustovník Sľažany. Odtiaľ vedie značkovaný chodník skalami veľmi strmo na vyhliadku s názvom Veľký Lysec, 547 m n. m., kde končí (koncovú značku tvorí malý žltý štvorec v bielom štvorci 10 × 10 cm).
Čas: 10 min, v opačnom smere 5 min, dĺžka: 0,4 km, stredne náročné, v závere náročné. Návrat rovnakou cestou, pri pohybe v skalnom teréne je potrebná zvýšená opatrnosť!
Poznámka: samotný vrchol Veľkého Lysca označený triangulačnou tyčou je zalesnený a bez výhľadu.
Stavitelia pravekého hradu využili prirodzený výškový profil výbežku Tribeča, ktorý umožnil bez väčších prekážok vybudovať areál rozdelený opevnením na tri časti – horný hrad a dve predhradia.
Na najvyššej časti Veľkého Lysca sa nachádza horný hrad s rozlohou asi 2,3 ha, ktorý zo severozápadu chránili strmé skaly. Horný hrad bol z ostatných strán opevnený hradbou, ktorá mala čelo z kamenného múru. Pozostatky múru sú dodnes miestami pozorovateľné na južnom okraji hradu a deštrukcia hradby budí dojem kamennej lavíny. Do takto opevneného areálu sa vstupovalo cez polokliešťovú bránu, ktorá sa nachádzala pri juhozápadnom rohu opevnenia. Plocha horného hradu bola členená na viacero dodnes viditeľných umelo vybudovaných stavebných terás. Z juhovýchodnej strany, kde bol horný hrad najviac zraniteľný, ho chránila druhá - predsunutá línia opevnenia, tvorená priekopou, valom a pravdepodobne palisádou.
Prístup k hornému hradu chránili dve línie opevnenia viditeľné na hrebeni Malého Lysca, ktoré vytvorili dva oddelené areály dolného hradu – predhradia. Celý pôdorys (priebeh?) opevnenia oboch predhradí zatiaľ nie je známy. Pri archeologickom výskume sa našli na druhom predhradí pozostatky spálených drevených stavieb. V sedle spájajúcom Veľký a Malý Lysec, sú dve priehlbne, ktoré sa považovali za cisterny na vodu. Podľa výsledkov výskumu je možné že ich existencia súvisí s povrchovou ťažbou limonitu.
Funkcie jednotlivých častí pravekého hradu na Veľkom Lysci sú známe len v náznakoch. Z hľadiska poznania súdobých opevnených sídiel podobného typu v Európe nemožno vylúčiť, že na hornom hrade bolo kultové miesto.
Z najvyššieho bodu turistického chodníka sa otvára veľmi pekný výhľad na široké okolie. Priamo pod ním je zalesnené Sedlo pod Lyscom, odkiaľ hrebeň pokračuje k severozápadu na vrchol Ploská (576,8 m n. m.) a ďalej na strmé úbočie najvyššieho bodu pohoria Tribeč, na Veľký Tribeč (829,6 m n. m.).
V hlavnom hrebeni ťahajúcom sa od Veľkého Tribeča na severovýchod je možné rozpoznať Malý Tribeč (769,4 m n. m.), Medvedí vrch (719,4 m n. m.), Mišov vrch (722,6 m n. m.) a dominantný Javorový vrch (730,6 m n. m.), na ktorom ešte začiatkom 70. rokov 20. storočia stála drevená triangulačná veža. Východným smerom sa črtajú svahy Pohronského Inovca s najvyšším bodom Veľký Inovec (900,6 m n. m.), v smere na západ sú nám najbližšie zrúcaniny hradu Gýmeš.
Spomedzi skalných brál na západnej strane Veľkého Lysca je v sústave stien a blokov zaujímavá veža popretínaná zvislými trhlinami. V jej vrcholovej časti sú dve skalné okná. Vrchné skalné okno je uzatvorené blokom zvetranej a uvoľnenej lavice svetlého kremenca. Skalné útvary Veľkého Lysca poskytujú výborné možnosti pre horolezectvo. Skaly sú pevné a poskytujú možnosti lezenia v najvyššom stupni horolezeckej klasifikácie podľa UIAA (Union Internationale des Associations d’Alpinisme). Z toho vyplýva, že sú určené len dobrým lezcom so znalosťami medziistenia na exponovaných miestach. Zvislé miesta alebo previsy s dobrými chytmi si vyžadujú vynaloženie sily a použitie horolezeckých pomôcok.
Horolezci skaly pomenovali a rozdelili na dve časti. Západnú časť tvorí Hodinárska stienka, Hodinársky komín, Rozštiepená veža, Panelák, Panna a Galéria. Najväčšia je skupina skál v severnej časti, ktorú tvoria Mackie Messer, Stred, Čierna stena, Kaplnka a Zadný jazdec.
