Obec Ladice patrí v rámci nitrianskeho vinohradníckeho rajónu do vinohradníckej oblasti Podtribečia, ktorej súčasťou boli v minulosti aj Velčice, Jelenec, Kostoľany pod Tribečom, Mankovce a Topoľčianky. V chotári Ladíc je vinohradníctvo doložené v 16. storočí, svoj najväčší rozkvet zažívalo o dvesto rokov neskôr. Vinice vznikli v nitrianskej aj v tekovskej časti obce. Tunajšie vinohrady charakterizujú dobové pramene ako stredne úrodné.
Zo zastávky č. 22 zelená značka (5129) klesá poľnou cestou cez ovocný sad k vinohradom a bývalým pasienkom. Na ich okraji približne 500 m od zastávky č. 22 je situovaná zastávka č. 23. Zastávka sa nachádza na okraji nitrianskej časti ladických vinohradov.
Čas: 9 min, v opačnom smere 13 min, dĺžka: 0,5 km, ľahké, v opačnom smere mierne náročné.
V roku 1746 boli zaradené až do 3. bonitnej triedy. V priebehu 19. storočia sa ich rozloha postupne zmenšovala. Veľké škody na viniciach napáchala hubovitá choroba fyloxéra viničová, ktorá sa do Európy dostala z Ameriky v poslednej tretine 19. storočia. Zdecimovala 80 % viničovej plochy na Slovensku. Skaza sa nevyhla ani Ladiciam. Na obnovu postihnutých vinohradov bolo vtedy vysadených 10 000 nových koreňov vínnej révy. Po vzniku Československa v roku 1918 bola celková rozloha ladických viníc 9 jutár (5,1 ha). Najväčší vinohrad s rozlohou 3 jutár (1,6 ha), nachádzajúci sa v tekovskej časti, vlastnil neverický veľkostatkár Karol Konlegner. Po roku 1945 bol tento vinohrad spolu s niektorými ďalšími skonfiškovaný a prešiel nakrátko pod správu Vinohradníckeho družstva v Ladiciach a neskôr vo forme menších prídelov odpredaný drobným záujemcom. Nový rozmer získalo ladické vinohradníctvo výsadbou družstevného vinohradu na začiatku 70. rokov 20. storočia. Vinohrad v hone Čereš s rozlohou približne 40 ha je situovaný západne a južne od bloku historických vinohradov v nitrianskej časti Ladíc.
V súčasnosti sa v Ladiciach venujú pestovaniu vínnej révy a výrobe vína jednak drobní vinári a jednak najväčší producent vína v Zlatomoraveckom vinohradníckom rajóne, spoločnosť Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. v bývalom družstevnom vinohrade v hone Čereš.
Ladickí vinohradníci obľubujú odrody Rulandské biele, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Frankovku modrú, Cabernet Sauvignon a v poslednej dobe Alibernet. Vysádzajú nové odrody Neronet, Dunaj a vracajú sa aj k starším odrodám ako je Rulandské šedé a Rulandské modré. O kvalite ladického vína, pochádzajúceho od maloproducentov, dnes svedčia ocenenia zlatými a striebornými medailami na regionálnych výstavách.
Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. pestujú v Ladiciach Műller Thurgau, Cabernet Sauvignon, Modrý Portugal, Frankovku modrú a Alibernet. Špičkovú kvalitu dosahujú najmä vína z odrody Alibernet, ktoré v posledných rokoch získali viacero ocenení na celoslovenských a aj zahraničných súťažiach.
Historická nitrianska časť ladických vinohradov (Nyitrasori szöllöhegy) sa nachádza pri bývalej ceste z centra obce na gýmešský hrad (zelená značka 5129), z ktorej sa v juhovýchodnom cípe vinohradov oddelila bočná vetva z juhu lemujúca vinohradnícky areál. Celkový rozsah areálu je zhruba známy z komasačnej mapy z roku 1868, katastrálna mapa z roku 1892 už zachytáva parceláciu, cesty a stojace stavby. Rôznorodosť parciel poukazuje na to, že vinohrady neboli pôvodne založené ako centrálne organizovaný a riadený projekt. Potvrdzuje to aj nepravidelná vnútrobloková cestná sieť, ktorá dnes delí plochu vinohradov na niekoľko častí. Vznikla postupne a živelne na hraniciach parciel. Zástavbu vinohradov dnes tvorí niekoľko historických vrstiev architektúry. Súčasná hustota zástavby, ktorá sa koncetrovala od počiatku predovšetkým na južnom a severovýchodnom okraji vinohradníckeho areálu a menej v blízkosti vnútroblokových ciest, zhruba zodpovedá situácii z konca 19. storočia.
Podobný vývoj mala aj tekovská časť ladických vinohradov (Barsi szöllöhegy). Viedli k nej dve cesty, jednak priama cesta z centra obce od fary a jednak odbočka z Hlbokej cesty v južnej časti Tekovského radu, ktorá bola súčasťou starej cesty z Ladíc do Velčíc a do Sľažian Prevažnú časť hajlochov si vinohradníci postavili v južnej časti vinohradov vejárovite rozložených kolmo na južné svahy Malého Lysca, v blízkosti hlavnej komunikácie vinohradníckeho areálu, ktorá dodnes vedie po jeho južnom okraji.
Charakteristickou architektúrou vinohradov sú vinohradnícke domy, nazývané hajlochy. V hajlochoch sa uskladňovali pracovné nástroje a náradie, spracúvalo hrozno a uskladňovalo víno. Najstaršie hajlochy mali zrubovú konštrukciu stien a slamenú strechu. Stavali sa dva typy hajlochov. Prvým typom boli stavby s dvoma miestnosťami na rovnakej úrovni, nazývané povalová pivnica alebo bádáš, kde v jednej časti bolo náradie a víno, v druhej jednoduchý príbytok pre vinohradníka počas prác vo vinici.
Druhým typom bol hajloch s pivnicou vyhĺbenou do zeme. Počiatky hajlochov súvisia pravdepodobne s rozmachom vinohradníctva v druhej polovici 18. storočia, historicky ich vieme v súčasnosti doložiť až v prvej polovici 19. storočia.
Zrubové hajlochy tvorili podstatnú časť vinohradníckej architektúry až do 60. rokov 20. storočia. Ojedinele dodnes zachované stavby už nemajú pôvodné slamené strechy a väčšina z nich chátra.
Už v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa začali stavať murované vinohradnícke domy, ktoré slúžili nielen na uskladnenie vína a náradia, ale aj na posedenie a degustáciu. Od druhej polovice 20. storočia dostávajú podobu rekreačných chát s pivnicami na výrobu a uskladnenie vína.
Sochy sv. Urbana chránili tekovskú aj nitriansku časť ladických vinohradov. Sv. Urban na tekovskej strane je z roku 1834. Ochranca nitrianskej strany stojí v juhovýchodnom rohu vinohradov spolu s dreveným krížom s korpusom. Je dielom súčasného ladického umelca Štefana Barátha. V mieste vyústenia vnútroblokovej cesty na zelenú značku na východnom okraji vinohradov sa nachádza kaplnka so soškou Panny Márie.
Počas celého roka sa o vinice staral viničný hájnik nazývaný pereg, ktorý si k sebe na sezónu bral ešte pomocného hájnika nazývaného szőllőpásztor. Hájnik mal, okrem povinností celoročného stráženia viníc a pivníc, nevšednú povinnosť - na Štedrý večer obísť všetky vinohradnícke domy v obci a označiť ich znakom, písmenom alebo skratkou GMB, aby tak vinári vedeli, že aj počas Vianoc ich víno niekto stráži. Pri soche sv. Urbana sa pravidelne konajú na prelome mája a júna procesie a pobožnosti za úrodu a ochranu viníc pred neúrodou. Občania Ladíc doteraz dodržujú starý zvyk svojich predkov. V jednom roku sa táto modlitba uskutoční v tekovských a v nasledujúcom v nitrianskych vinohradoch.