Kostoliansky náučný chodník

Vinohradníctvo

Obec Ladice patrí v rámci nitrianskeho vinohradníckeho rajónu do vinohradníckej oblasti Podtribečia, ktorej súčasťou boli v minulosti aj Velčice, Jelenec, Kostoľany pod Tribečom, Mankovce a Topoľčianky. V chotári Ladíc je vinohradníctvo doložené v 16. storočí, svoj najväčší rozkvet zažívalo o dvesto rokov neskôr. Vinice vznikli v nitrianskej aj v tekovskej časti obce. Tunajšie vinohrady charakterizujú dobové pramene ako stredne úrodné.

Zo zastávky č. 22 zelená značka (5129) klesá poľnou cestou cez ovocný sad k vinohradom a bývalým pasienkom. Na ich okraji približne 500 m od zastávky č. 22 je situovaná zastávka č. 23. Zastávka sa nachádza na okraji nitrianskej časti ladických vinohradov.

Čas: 9 min, v opačnom smere 13 min, dĺžka: 0,5 km, ľahké, v opačnom smere mierne náročné.

Podľa tereziánskej urbárskej regulácie bolo v roku 1769 na nitrianskej strane Ladíc 368 kopáčov viníc (9,9 ha), na tekovskej 364 kopáčov (9,8 ha). Na mape prvého vojenského mapovania z rokov 1782–1784 sú zakreslené vinohrady iba na tekovskej strane obce
Podľa tereziánskej urbárskej regulácie bolo v roku 1769 na nitrianskej strane Ladíc 368 kopáčov viníc (9,9 ha), na tekovskej 364 kopáčov (9,8 ha). Na mape prvého vojenského mapovania z rokov 1782–1784 sú zakreslené vinohrady iba na tekovskej strane obce /(archív Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest)

Z dejín vinohradníctva

V roku 1746 boli zaradené až do 3. bonitnej triedy. V priebehu 19. storočia sa ich rozloha postupne zmenšovala. Veľké škody na viniciach napáchala hubovitá choroba fyloxéra viničová, ktorá sa do Európy dostala z Ameriky v poslednej tretine 19. storočia. Zdecimovala 80 % viničovej plochy na Slovensku. Skaza sa nevyhla ani Ladiciam. Na obnovu postihnutých vinohradov bolo vtedy vysadených 10 000 nových koreňov vínnej révy. Po vzniku Československa v roku 1918 bola celková rozloha ladických viníc 9 jutár (5,1 ha). Najväčší vinohrad s rozlohou 3 jutár (1,6 ha), nachádzajúci sa v tekovskej časti, vlastnil neverický veľkostatkár Karol Konlegner. Po roku 1945 bol tento vinohrad spolu s niektorými ďalšími skonfiškovaný a prešiel nakrátko pod správu Vinohradníckeho družstva v Ladiciach a neskôr vo forme menších prídelov odpredaný drobným záujemcom. Nový rozmer získalo ladické vinohradníctvo výsadbou družstevného vinohradu na začiatku 70. rokov 20. storočia. Vinohrad v hone Čereš s rozlohou približne 40 ha je situovaný západne a južne od bloku historických vinohradov v nitrianskej časti Ladíc.

Panoráma nitrianskej časti ladických vinohradov
Panoráma nitrianskej časti ladických vinohradov /(K. Grunertová–D. Zachar)
Stredné vedenie viniča s krátkym až dlhým rezom (1–14 púčikov na ťažňoch) je rozšírené v ladických vinohradoch od druhej polovice 20. storočia
Stredné vedenie viniča s krátkym až dlhým rezom (1–14 púčikov na ťažňoch) je rozšírené v ladických vinohradoch od druhej polovice 20. storočia /(K. Grunertová)

Súčasnosť

V súčasnosti sa v Ladiciach venujú pestovaniu vínnej révy a výrobe vína jednak drobní vinári a jednak najväčší producent vína v Zlatomoraveckom vinohradníckom rajóne, spoločnosť Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. v bývalom družstevnom vinohrade v hone Čereš.

Ladickí vinohradníci obľubujú odrody Rulandské biele, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Frankovku modrú, Cabernet Sauvignon a v poslednej dobe Alibernet. Vysádzajú nové odrody Neronet, Dunaj a vracajú sa aj k starším odrodám ako je Rulandské šedé a Rulandské modré. O kvalite ladického vína, pochádzajúceho od maloproducentov, dnes svedčia ocenenia zlatými a striebornými medailami na regionálnych výstavách.

Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. pestujú v Ladiciach Műller Thurgau, Cabernet Sauvignon, Modrý Portugal, Frankovku modrú a Alibernet. Špičkovú kvalitu dosahujú najmä vína z odrody Alibernet, ktoré v posledných rokoch získali viacero ocenení na celoslovenských a aj zahraničných súťažiach.

Nitrianska časť ladických vinohradov (Nyitrasori szöllöhegyi) na katastrálnej mape z roku 1892
Nitrianska časť ladických vinohradov (Nyitrasori szöllöhegyi) na katastrálnej mape z roku 1892 /(Ústredný archív geodézie a kartografie Bratislava)

Urbanizmus

Historická nitrianska časť ladických vinohradov (Nyitrasori szöllöhegy) sa nachádza pri bývalej ceste z centra obce na gýmešský hrad (zelená značka 5129), z ktorej sa v juhovýchodnom cípe vinohradov oddelila bočná vetva z juhu lemujúca vinohradnícky areál. Celkový rozsah areálu je zhruba známy z komasačnej mapy z roku 1868, katastrálna mapa z roku 1892 už zachytáva parceláciu, cesty a stojace stavby. Rôznorodosť parciel poukazuje na to, že vinohrady neboli pôvodne založené ako centrálne organizovaný a riadený projekt. Potvrdzuje to aj nepravidelná vnútrobloková cestná sieť, ktorá dnes delí plochu vinohradov na niekoľko častí. Vznikla postupne a živelne na hraniciach parciel. Zástavbu vinohradov dnes tvorí niekoľko historických vrstiev architektúry. Súčasná hustota zástavby, ktorá sa koncetrovala od počiatku predovšetkým na južnom a severovýchodnom okraji vinohradníckeho areálu a menej v blízkosti vnútroblokových ciest, zhruba zodpovedá situácii z konca 19. storočia.

 Tekovská časť ladických vinohradov (Barsi sori szöllöhegyi) na katastrálnej mape z roku 1892.
Tekovská časť ladických vinohradov (Barsi sori szöllöhegyi) na katastrálnej mape z roku 1892. /(Ústredný archív geodézie a kartografie Bratislava)

Podobný vývoj mala aj tekovská časť ladických vinohradov (Barsi szöllöhegy). Viedli k nej dve cesty, jednak priama cesta z centra obce od fary a jednak odbočka z Hlbokej cesty v južnej časti Tekovského radu, ktorá bola súčasťou starej cesty z Ladíc do Velčíc a do Sľažian Prevažnú časť hajlochov si vinohradníci postavili v južnej časti vinohradov vejárovite rozložených kolmo na južné svahy Malého Lysca, v blízkosti hlavnej komunikácie vinohradníckeho areálu, ktorá dodnes vedie po jeho južnom okraji.

Architektúra

Charakteristickou architektúrou vinohradov sú vinohradnícke domy, nazývané hajlochy. V hajlochoch sa uskladňovali pracovné nástroje a náradie, spracúvalo hrozno a uskladňovalo víno. Najstaršie hajlochy mali zrubovú konštrukciu stien a slamenú strechu. Stavali sa dva typy hajlochov. Prvým typom boli stavby s dvoma miestnosťami na rovnakej úrovni, nazývané povalová pivnica alebo bádáš, kde v jednej časti bolo náradie a víno, v druhej jednoduchý príbytok pre vinohradníka počas prác vo vinici.

Vinohradnícky dom bádáš postavený pravdepodobne koncom 18. až v  prvej polovici 19. storočia, stav v roku 1965
Vinohradnícky dom bádáš postavený pravdepodobne koncom 18. až v  prvej polovici 19. storočia, stav v roku 1965 /(archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky)
Krytá fasáda vstupnej časti dreveného vinohradníckeho domu bádáš s  hlinenou omietkou a vápenným náterom na južnom okraji nitrianskej časti ladických vinohradov. Jeden z mála dodnes zachovaných príkladov pôvodnej stavebnej technológie používanej pri výstavbe domov v  Kostolianskej kotline až do konca 19. storočia
Krytá fasáda vstupnej časti dreveného vinohradníckeho domu bádáš s  hlinenou omietkou a vápenným náterom na južnom okraji nitrianskej časti ladických vinohradov. Jeden z mála dodnes zachovaných príkladov pôvodnej stavebnej technológie používanej pri výstavbe domov v  Kostolianskej kotline až do konca 19. storočia /(K. Grunertová)

Druhým typom bol hajloch s pivnicou vyhĺbenou do zeme. Počiatky hajlochov súvisia pravdepodobne s rozmachom vinohradníctva v druhej polovici 18. storočia, historicky ich vieme v súčasnosti doložiť až v prvej polovici 19. storočia.

Zrubové hajlochy tvorili podstatnú časť vinohradníckej architektúry až do 60. rokov 20. storočia. Ojedinele dodnes zachované stavby už nemajú pôvodné slamené strechy a väčšina z nich chátra.

Najstaršiu zachovanú vrstvu architektúry v  ladických vinohradoch predstavuje zrubový vinohradnícky dom bádáš pravdepodobne z konca 18. až prvej polovice 19. storočia, so strechou prestavanou v 60–70. rokoch 20. storočia
Najstaršiu zachovanú vrstvu architektúry v  ladických vinohradoch predstavuje zrubový vinohradnícky dom bádáš pravdepodobne z konca 18. až prvej polovice 19. storočia, so strechou prestavanou v 60–70. rokoch 20. storočia /(K. Grunertová)
Pôvodný zrubový vinohradnícky dom v  nitrianskej časti vinohradov po prestavbe krovu a  strechy v 70. rokoch 20. storočia dostal charakter dvojpodlažnej stavby
Pôvodný zrubový vinohradnícky dom v  nitrianskej časti vinohradov po prestavbe krovu a  strechy v 70. rokoch 20. storočia dostal charakter dvojpodlažnej stavby /(K. Grunertová)
Pôvodný zrubový vinohradnícky dom v nitrianskej časti vinohradov po prestavbe krovu a  strechy v 70. rokoch 20. storočia dostal charakter dvojpodlažnej stavby
Pôvodný zrubový vinohradnícky dom v nitrianskej časti vinohradov po prestavbe krovu a  strechy v 70. rokoch 20. storočia dostal charakter dvojpodlažnej stavby /(K. Grunertová)
Pôvodný vstup do prvého podlažia vinohradníckeho domu
Pôvodný vstup do prvého podlažia vinohradníckeho domu /(K. Grunertová)

Už v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa začali stavať murované vinohradnícke domy, ktoré slúžili nielen na uskladnenie vína a náradia, ale aj na posedenie a degustáciu. Od druhej polovice 20. storočia dostávajú podobu rekreačných chát s pivnicami na výrobu a uskladnenie vína.

Murovaný dvojpodlažný vinohradnícky dom nitrianskej časti vinohradov s obývateľnou nadzemnou časťou z roku 1935
Murovaný dvojpodlažný vinohradnícky dom nitrianskej časti vinohradov s obývateľnou nadzemnou časťou z roku 1935 /(K. Grunertová)
Murovaný vinohradnícky dom v nitrianskej časti vinohradov s obývateľnou nadzemnou časťou a sgrafitovou výzdobou fasády z roku 1970
Murovaný vinohradnícky dom v nitrianskej časti vinohradov s obývateľnou nadzemnou časťou a sgrafitovou výzdobou fasády z roku 1970 /(K. Grunertová)
Pastier s ovcami na stene vinohradníckeho domu, sgrafito z roku 1970
Pastier s ovcami na stene vinohradníckeho domu, sgrafito z roku 1970 /(K. Grunertová)
Skupina vinohradníckych domov zo 70. rokov 20. storočia na severovýchodnom okraji nitrianskej časti ladických vinohradov
Skupina vinohradníckych domov zo 70. rokov 20. storočia na severovýchodnom okraji nitrianskej časti ladických vinohradov /(K. Grunertová)

Drobná architektúra

Sochy sv. Urbana chránili tekovskú aj nitriansku časť ladických vinohradov. Sv. Urban na tekovskej strane je z roku 1834. Ochranca nitrianskej strany stojí v juhovýchodnom rohu vinohradov spolu s dreveným krížom s korpusom. Je dielom súčasného ladického umelca Štefana Barátha. V mieste vyústenia vnútroblokovej cesty na zelenú značku na východnom okraji vinohradov sa nachádza kaplnka so soškou Panny Márie.

Prícestný drevený kríž a kaplnka so soškou Sv. Urbana pri vstupe do ladických vinohradov z obce
Prícestný drevený kríž a kaplnka so soškou Sv. Urbana pri vstupe do ladických vinohradov z obce /(K. Grunertová)
Kaplnka so soškou Panny Márie na východnom okraji ladických vinohradov z druhej polovice 20. storočia
Kaplnka so soškou Panny Márie na východnom okraji ladických vinohradov z druhej polovice 20. storočia /(K. Grunertová)

Zaujímavosti

Počas celého roka sa o vinice staral viničný hájnik nazývaný pereg, ktorý si k sebe na sezónu bral ešte pomocného hájnika nazývaného szőllőpásztor. Hájnik mal, okrem povinností celoročného stráženia viníc a pivníc, nevšednú povinnosť - na Štedrý večer obísť všetky vinohradnícke domy v obci a označiť ich znakom, písmenom alebo skratkou GMB, aby tak vinári vedeli, že aj počas Vianoc ich víno niekto stráži. Pri soche sv. Urbana sa pravidelne konajú na prelome mája a júna procesie a pobožnosti za úrodu a ochranu viníc pred neúrodou. Občania Ladíc doteraz dodržujú starý zvyk svojich predkov. V jednom roku sa táto modlitba uskutoční v tekovských a v nasledujúcom v nitrianskych vinohradoch.

Pokračovať na:Z dejín obce Ladice
Lorem ipsum Dolore aliqua commodoZobrazit popis