Kostoliansky náučný chodník

Xerotermné lúky

Náučný chodník prechádza juhovýchodne od hradu Gýmeš menšími lúčkami, ktoré vo vegetačnom období vynikajú nápadnou pestrosťou kvitnúcich rastlín. Vysoká biodiverzita je na tomto mieste spôsobená najmä vápencovým podložím, na ktorom sa nachádzajú plytké pôdy, tzv. rendziny.

Z hradu Gýmeš pokračujeme po zelenej značke (5129) starou vozovou cestou oblúkom okolo skál v miernom klesaní na lúku, uprostred ktorej je zastávka č. 8.

Čas: 7 min., v opačnom smere 9 min., dĺžka: 0,4 km, ľahké.

Xerotermné lúky pod hradom Gýmeš
Xerotermné lúky pod hradom Gýmeš /(J. Košťál)

Svah je orientovaný na juh a preto je toto stanovište nielen slnečné, ale tiež suché a teplé. Vegetácia, ktorej vyhovujú takéto podmienky, sa preto nazýva xerotermná (suchá a teplomilná). Je to obdoba stepnej vegetácie. Vznikla na mieste niekdajších teplomilných dubín, ktoré boli v minulosti vyklčované a na ich miestach vznikli lúky, resp. pasienky. Na odlesnené plochy sa za dlhé stáročia rozšírili rastliny rôzneho pôvodu. Do strednej Európy sa takto dostali cez Balkánsky polostrov z oblasti Čierneho mora, napríklad ponticko-panónske druhy. Sú to druhy, ktoré znášajú kontinentálne podmienky s veľkými výkyvmi teplôt a dlhotrvajúce sucho. Takými sú napr. kostrava valeská (Festuca valesiaca) alebo kavyľ vláskovitý (Stipa capillata) – typické stepné trávy, dominanty na xerotermných lúkach. Ponticko-panónskeho pôvodu je aj hlaváčik jarný (Adonis vernalis) alebo poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), prvé jarné xerotermné rastliny.

Kavyľ vláskovitý (Stipa capillata)
Kavyľ vláskovitý (Stipa capillata) /(J. Košťál)
Hlaváčik jarný (Adonis vernalis)
Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) /(J. Košťál)
Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)
Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) /(J. Košťál)

Neskôr, v máji, rozkvitá hadomor purpurový (Scorzonera purpurea). Jeho kvety voňajú po čokoláde. Veľkými bielymi kvetmi je nápadná veternica lesná (Anemone sylvestris). Napriek jej názvu nerastie v lese, ale skôr na otvorených stanovištiach na jeho okraji. Okraje lúk a riedkeho dubového lesa podobne lemuje aj pakost krvavý (Geranium sanguineum).

04. Hadomor purpurový (Scorzonera purpurea)
04. Hadomor purpurový (Scorzonera purpurea) /(J. Košťál)
Pakost krvavý (Geranium sanguineum).
Pakost krvavý (Geranium sanguineum). /(J. Košťál)

Ponticko-panónske rastliny sa tu miešajú s druhmi, ktoré sa k nám rozšírili z oblasti Stredomoria. Sú to tzv. submediteránne druhy, ako napr. vstavač purpurový (Orchis purpurea).

Vstavač purpurový (Orchis purpurea)
Vstavač purpurový (Orchis purpurea) /(J. Košťál)

Táto majestátna orchidea, podobne ako aj ostatné druhy vstavačovitých rastlín, kvitne nepravidelne. Závisí to od vývoja počasia v predošlom roku – ak je rok dobrý na kvitnutie orchideí, lúky sú nimi posiate, inokedy nekvitne ani jedna. Rastú tu aj ďalšie orchidey, napr. drobný vstavač trojzubý (Orchis tridentata). V lete, keď je xerotermný porast vysušený od letnej páľavy, rozkvitá cesnak žltý (Allium flavum), jeden z mála letných druhov. Koncom leta, keď sa vegetačné obdobie už končí, možno zo vzácnejších druhov vidieť kvitnúť ešte prilbicu jedhojovú _(Aconitum anthora).

Cesnak žltý (Allium flavum)
Cesnak žltý (Allium flavum) /(J. Košťál)

Xerotermné lúčky pod Gýmešom postupne zarastajú najmä jaseňom mannovým (Fraxinus ornus). Ochrancovia prírody preto náletové dreviny pravidelne odstraňujú. Lúky tak zostanú lúkami s ich výnimočnou druhovou rozmanitosťou aj pre budúcnosť.

Pokračovať na:Turistické značenie
Lorem ipsum Dolore aliqua commodoZobrazit popis