Čeriny na Studenom hrade
Turistická značka v podobe žltého trojuholníka v bielom štvorci vedúca od rázcestia pod Studeným hradom končí na najvyššom mieste Studeného hradu, z ktorého je pekný pohľad na blízky hrad Gýmeš a zalesnené svahy hlavného hrebeňa Tribeča. V diaľke vidno vrchol Žibrice (617 m n. m.) s veľkým kameňolomom. Zaujímavosťou vyhliadky je hraničný kameň grófa Karola Forgáča.
Od turistického smerovníka Pod Studeným hradom pokračujeme juhozápadným smerom strmším chodníkom po významovej značke (žltý rovnostranný trojuholník v bielom štvorci) okrajom skál až k vyhliadke Studený hrad, kde značkovaná trasa končí (na skale je namaľovaná koncová značka – malý žltý štvorec v bielom štvorci 10 × 10 cm a značka náučného chodníka s číslom 11). Na okrajoch skál je potrebná zvýšená opatrnosť!
Čas: 5 min, v opačnom smere 5 min, dĺžka: 0,4 km, stredne náročné v oboch smeroch.
Málokto si všimne, že práve na mieste, kde stojí, pri okrajoch skalných lavíc, sú zvláštne nerovnosti na hladkých plochách kremencových vrstiev. Pri pozornejšom skúmaní nerovností objavíme zreteľné chrbty a oválne depresie medzi nimi – fosílne čeriny, ktoré sa podobajú skameneným vlnám. Vznikli približne pred 200 miliónmi rokov v príbrežných (litorálnych) vodách, v ktorých sa usadzoval úlomkovitý i piesčitý materiál.
Čeriny na Studenom hrade sú zvlášť dobre a plasticky viditeľné pri západe slnka. Patria k turisticky málo známym zaujímavostiam juhozápadnej časti Tribeča.
