V blízkosti zastávky č. 19 stojí areál Hájovne pod Lyscom, ktorá bola postavená v prvej polovici 20. storočia ako sídlo lesníka. V 80. rokoch 20. storočia po reforme lesnej správy začali objekt využívať miestni poľovníci, naposledy poľovnícke združenie Remitáž-Choseň.
Zo zastávky č. 18 sa vrátime po významovej značke do Sedla pod Lyscom (zastávka č. 17). Odtiaľ pokračujeme po žltej značke (8135) klesajúcou lesnou cestou smerom na severovýchod, križujeme viacero rázcestí, až na lesnú cestu, ktorá nás juhovýchodným smerom privedie k turistickému smerovníku Horáreň pod Lyscom, 316 m n. m.
Čas: 25 min, v opačnom smere 35 min; dĺžka: 1,5 km; ľahké, v opačnom smere stredne náročné.
Pri hájovni vybudovali strelnicu, odpočívadlo a starali sa o blízky prameň vody.
História poľovníctva v pohorí Tribeč začala písať svoje prvé kapitoly v 17.storočí, keď Alžbeta Rákociová vybudovala v roku 1667 zvernicu v blízkosti kaštieľa v Topoľčiankach. V druhej polovici 19. storočia sa o rozvoj poľovníctva zaslúžil gróf Karol Forgáč. V roku 1862 začal s budovaním menšej zvernice na svojom majeri Jedliny v Kostoľanoch pod Tribečom, kam doviezol kvalitné kusy jelenej zveri z Mukačeva. Po viacročnom chove ju vypustili do voľnej prírody. Vďaka grófovi Karolovi Forgáčovi sa vôbec prvýkrát dostali do strednej Európy muflóny. Doviezol ich v roku 1868 z Korziky a Sardínie do zvernice vybudovanej pod hradom Gýmeš. Muflóny, ktoré boli v tých časoch veľkou atrakciou, po odchove vo zvernici vypustili v roku 1883 do voľnej prírody. Gróf Forgáč mal zásluhu aj na aklimatizácii danielej zveri a vylepšení genofondu diviačej zveri.
Ďalšia významná kapitola rozvoja poľovníctva v Tribeči začala koncom 19. storočia. Od roku 1890 patril kaštieľ v Topoľčiankach Habsburgovcom. Arcivojvoda Jozef August Habsburský, ktorý mal záľubu v poľovníctve, sa spočiatku venoval najmä chovu jelenej zveri. Narastajúce početné stavy zveri však začali spôsobovať čoraz väčšie škody najmä na poľnohospodárskych kultúrach. Z tohto dôvodu, ale aj v snahe o čo najlepšie obhospodarovanie poľovnej zveri, začal v roku 1906 s budovaním najväčšej zvernice v celom Uhorsku, ktorá mala v tom čase výmeru takmer 10 500 ha, dĺžka jej oplotenia po ukončení prác bola takmer 90 km a mala viac ako 2 500 kusov zveri. Cieľavedomý chov v zvernici, ktorá patrí aj v súčasnosti medzi najväčšie v strednej Európe, pokračoval až do konca prvej svetovej vojny pod taktovkou Habsburgovcov. V roku 1918 sa celé panstvo stalo majetkom novovzniknutého československého štátu a kaštieľ v Topoľčiankach v rokoch 1923– 1953 letným prezidentským sídlom. V tomto období sa pokračovalo v cieľavedomom poľovníckom obhospodarovaní lesov, čím sa zvýšila trofejová aj telesná kvalita zveri. Po druhej svetovej vojne boli zvernice vyčlenené pre potreby štátnej reprezentácie, keď tam poľovali najmä domáci a zahraniční hostia, hlavne diplomati a iní významní vládni činitelia.
Po roku 1989 sa zvernice, ale aj ostatné poľovné revíry, preorientovali na poplatkových hostí. Najatraktívnejšou poľovnou zverou v pohorí Tribeč je jelenia zver. Každoročne možno loviť veľa jeleňov s vysokou trofejovou hodnotou. Pridruženou zverou je muflónia, danielia, diviačia a srnčia zver. V posledných rokoch v rozsiahlych lesných komplexoch pohoria Tribeč možno stretnúť aj veľké šelmy – medveďa hnedého, rysa ostrovida a mačku divú.