Z dejín obce Ladice

Dejiny Ladíc do konca 14. storočia

Niekedy okolo roku 800 pred n. l. vzniklo na výbežku pohoria Tribeč hradisko Veľký Lysec ( zastávka č. 18).

Minca rímskeho cisára Valentiniána III. (425–455) nájdená v Ladiciach zrejme súvisí s Germánmi, ktorí sídlili na pravom brehu potoka Drevenica južne od obce. Na juhovýchodnom okraji Ladíc sa v roku 1958 našlo pohrebisko z 9. a začiatku 10. storočia.

Prvá písomná správa o Ladiciach je v donácii uhorského kráľa Bela IV. (1235–1270) z roku 1253 na majetok Gýmeš (Jelenec) pre rod Forgáčovcov. Ladice, od najstarších čias rozdelené potokom Drevenica medzi Nitriansku a Tekovskú stolicu, od polovice 13. storočia až do konca feudalizmu patrili Ostrihomskému arcibiskupstvu.

Ladice v 15.–17. storočí

V závere 14. alebo na začiatku 15. storočia bol v Ladiciach postavený Kostol Všetkých svätých a Ladice sa stali sídlom samostatnej farnosti po prvýkrát spomínanej až v roku 1516 v súpise fár Ostrihomskej arcidiecézy.

V 16. storočí sa stali Ladice súčasťou Turkami okupovaného územia. Turci obec vyplienili v rokoch 1573, 1580 a 1600. V roku 1598 mali Ladice 90 domov (52 na nitrianskej a 38 na tekovskej strane), čím patrili medzi najväčšie sídla v okolí. V Ladiciach existovala dedinská škola už v 17. storočí.

Potok Drevenica umožnil v Ladiciach rozvoj mlynárstva. V 16. storočí existovali v Ladiciach tri mlyny, jeden farský a dva poddanské. Mlynár Ján Molnár z Ladíc inicioval dokonca v roku 1550 obnovenie kolektívnych výsad pre združený cech mlynárov Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej stolice. V 18. storočí fungovali v Ladiciach štyri mlyny a obec patrila v tomto smere medzi najvýznamnejšie v Hornom Požitaví.

Hospodárske pomery v Ladiciach do konca 19. storočia

Ladice patrili v minulosti medzi chudobné obce. Ladičania mali nedostatok ornej pôdy, lesov a pasienkov, ktoré si museli prenajímať najmä od Forgáčovcov. Možnosť ekonomického prilepšenia videli vo vinohradníctve. V polovici 18. storočia bolo na nitrianskej aj tekovskej strane obce po 10 ha viníc.

Jedno z najväčších hospodárstiev mala katolícka fara. Ladickému farárovi arcibiskup dovolil držať vlastných poddaných, ktorí sa starali o jeho hospodárstvo a faru, robotovali na farských roliach a vinici. Starú tradíciu má v Ladiciach chov oviec. V 19. storočí mala ladická fara najväčšie stádo v obci – 100 kusov.

V chotári Ladíc smerom k Velčiciam a Sľažanom stál majer Ostrihomského arcibiskupstva Hajnaldep (Hajnalgyep), na ktorom postavili pred rokom 1874 viacero budov. Jeho počiatky sú nejasné. Zanikol po druhej pozemkovej reforme v roku 1947.

Národnostné pomery

Pôvodné zmiešané maďarsko-slovenské obyvateľstvo bolo po tureckých nájazdoch v 17. storočí dosídlené maďarským obyvateľstvom z južnejších obcí. Obec je dodnes národnostne zmiešaná. Väčšina obyvateľov vyznáva rímsko-katolícke vierovyznanie (85 %).

Židia, ako obyvatelia Ladíc, sú známi až koncom 40. rokov 19. storočia. V obci bývali štyri židovské rodiny, ktoré sa živili menšími živnosťami až do druhej svetovej vojny (1939–1945).

Správy o Rómoch z Ladíc pochádzajú zo začiatku 80. rokov 19. storočia. Bývali približne v strede dediny až do roku 1961. Táto časť obce sa dodnes nazýva Cigánpart.

Ladice v 20. storočí

Ladickí muži sa zúčastnili prvej svetovej vojny (1914–1918) ako vojaci 14. honvédskeho pluku v Nitre na ruskom fronte. V roku 1926 bol založený hasičský zbor a v 30. rokoch zaviedli do obce telefón. V Ladiciach sa v prvej polovici 20. storočia ťažil kameň v kameňolome v polohe Köhegy používaný na rôzne verejné stavby, napríklad pri opravách tzv. vicinálnej cesty z Jelenca cez Ladice do Kostolian pod Tribečom a v rokoch 1940 – 1944 pri stavbe cesty Nitra – Zlaté Moravce.

V roku 1938 bola otvorená na železničnej trati Nitra – Zbehy vedúcej južne od Ladíc namiesto požadovanej nákladnej stanice iba osobná zastávka. V roku 1939 začal v obci svoju prevádzku obecný liehovar.

Po skončení druhej svetovej vojny v Ladiciach založili jednotné roľnícke družstvo (rok 1958), ktoré bolo najvýznamnejším hospodárskym podnikom v obci až do roku 1989. Neskôr sa stalo súčasťou JRD Svornosť Neverice. Ladičania dobrovoľnými brigádami postavili viaceré verejné stavby – novú budovu základnej školy so slovenským a maďarským oddelením (rok 1967), Dom smútku (rok 1971), budovu dnešného obecného úradu s poštou a potravinami Jednota (rok 1981).

Obec sa v písomných prameňoch spomína pod rôznymi názvami: v roku 1253 Leduch, v roku 1414 Ledecz, v roku 1426 Ledecz, v roku 1536 Ledech, v roku 1576 Ledecz, v roku 1773 Ladicze, v roku 1808 Lédecz, Ladec, Ladice, v roku 1907–1913 Barslédec a od roku 1939 Ladice.