Žirany sa nachádzajú v Žiranskom prievale vo výške 251 m n. m., v pramennej oblasti potokov Hunták a Bocegaj. Najvyšším bodom je vrch Žibrica (616,6 m n.m.). Obec má rozlohu 1556 ha. Západný a severný okraj jej extravilánu tvoria vrchy pohoria Tribeč, intravilán a juhovýchodná časť extravilánu patria do Žitavskej pahorkatiny. V roku 2013 mala obec 1386 obyvateľov.
Červenou značkou (0706) po miestnej asfaltovej komunikácii prídeme k turistickému smerovníku Žirany, 258 m n. m. Informačné panely Náučného chodníka Zoborské vrchy a Kostolianskeho náučného chodníka. Možnosť parkovania.
Čas: 5 min, v opačnom smere 5 min, dĺžka: 200 m, ľahké.
Najstaršie archeologické nálezy z územia obce patria lengyelskej kultúre z neskorej doby kamennej (4800–4400 pred n. l.). Na vrchu Žibrica sa nachádza hradisko lužickej kultúry (800–600 p. n. l.), ktoré bolo pravdepodobne využívané aj v 12. až 13. storočí. Prvá písomná zmienka o Žiranoch je v Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113, kde sa uvádzajú ako majetok benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. V roku 1349 sa Žirany spomínajú spolu s Kolíňanmi ako opustené kláštorné majetky. Po zániku kláštora v druhej polovici 15. storočia vlastnilo obec až do roku 1848 Nitrianske biskupstvo. V 70. rokoch 16. storočia boli Žirany vypálené Turkami. Turecké oddiely vtedy prenikli cez Žiranský priesmyk do stredného Ponitria a spoplatnili okolité obce. Podľa sčítania domov Nitrianskej stolice z roku 1598 v Žiranoch stálo 47 domov, v ktorých bývalo približne 300 obyvateľov. V roku 1683 obcou viackrát prešli cisárske vojská, ktorým museli obyvatelia poskytnúť ubytovanie. Okrem toho museli často dodávať drevo do nitrianskej pevnosti. V druhej polovici 18. storočia postavili v obci pod patronátom Nitrianskeho biskupstva školu. V roku 1787 mala obec 124 domov a 786 obyvateľov. Samostatná farnosť Žirany vznikla až v roku 1791.
V roku 1906 viackrát navštívil obec významný maďarský hudobný skladateľ a zberateľ ľudových piesní Zoltán Kodály v sprievode Bélu Bartóka. Pre dejiny obce v 20. storočí je charakteristický vznik priemyselných areálov napojených na ťažbu a spracovanie vápenca a nového dopravného spojenia s okolím – železnice.
Žirančania sa už od stredoveku živili predovšetkým poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, prácou v lesoch a spracovaním dreva. Kvalitu miestneho vinárstva a vinohradníctva dokumentuje písomná správa z roku 1379, podľa ktorej si Ostrihomská kapitula určila právo na dovoz vína zo Žirian. V obci bolo rozšírené až do prvej polovice 20. storočia pestovanie konope a výroba konopného plátna, z ktorého sa šil žiriansky kroj. V roku 1958 vzniklo v Žiranoch jednotné roľnícke družstvo, ktoré postupne v druhej polovici 20. storočia zmenilo tradičný charakter poľnohospodárskej výroby v obci.
Zmiešané maďarsko-slovenské obyvateľstvo, ktoré v stredoveku obývalo Žirany, zdecimovali turecké vpády v 16. storočí. Obec bola, podobne ako Jelenec či Ladice, dosídlená maďarským obyvateľstvom z južnejšie položených obcí. V roku 1715 bolo v obci 20 sedliackych usadlostí, na ktorých boli usadené rodiny s priezviskami Andraskó, Bús, Bence, Bede, Szabó, Varga, Pók, Bertók, Piros. V roku 1881 mala obec 774 obyvateľov, z toho bolo 720 Maďarov, 26 Slovákov, 23 Židov a 1 Nemec. V súčasnosti sa hlási k maďarskej národnosti asi 63 % obyvateľov, ostatní k národnosti slovenskej (37%).
Obec sa v písomných prameňoch spomína pod rôznymi názvami: v rokoch 1111, 1113, 1295 Sire, v roku 1349 Syra, v rokoch 1536, 1598 Syre, v roku 1773 Zsére alebo Zeré, v rokoch 1808, 1945 - 1958 Zsére či Žirany a od roku 1948 Žirany.
Na charakter osídlenia územia obce mala rozhodujúci vplyv pozícia pri Žiranskom prievale, ktorý bol významným komunikačným prechodom od Požitavia na strednú Nitru.
Historické jadro obce sa sformovalo pozdĺž dvoch hlavných ciest, lemujúcich hlboké koryto potoka prameniaceho na svahu južne od dnešného kostola. Na brehoch potoka medzi obomi cestami sa v minulosti nachádzali len záhrady a studne. Domy s charakteristickým hustejším radením v dlhých dvoroch boli priečelím orientované smerom k ceste. Na konci 19. storočia siahal dolný koniec obce zhruba po spojnicu oboch hlavných ciest.
V dôsledku priemyselnej výstavby vznikli po roku 1945, a najmä od 60. rokov, nové ulice na obvode historického jadra a nový typ architektúry v prostredí Žirian – bytové podnikové domy.
V 60.–70. rokoch 20. storočia sa sformovala zástavba centrálnej časti obce - pošta, viacúčelová budova miestneho národného výboru (dnešný obecný úrad), predajňa potravín a zmiešaného tovaru, a tiež pohostinstvo.
Predzvesťou vzniku priemyselných areálov v Žiranoch bola ručná ťažba vápenca a výroba páleného vápna v jednoduchých peciach na východných svahoch Vápenníka a Žibrice, doložená od 17. storočia. Od konca 19. a v prvej polovici 20. storočia sa miestni Rómovia venovali výrobe nepálených tehál vo veľkom hliníku na južnom okraji vtedajšieho intravilánu. Postavenie železnice Zbehy – Zlaté Moravce v rokoch 1936–1938 na severozápadnom okraji obce sprevádzala výstavba osobnej a nákladnej železničnej stanice Žirany (zastávka č. 33). Za železničnou stanicou vyrástol v 50. rokoch 20. storočia areál vápenky spojený nákladnou lanovkou s lomom na vápenec pod Žibricou (zastávka č. 32). Po roku 1958 vznikol pri poľnej ceste smerom na Jelenec areál jednotného roľníckeho družstva, dnes Vysokoškolský poľnohospodársky podnik pri SPU, s.r.o.
Pôvodný barokový kostol z roku 1734 bol kvôli narušenej statike asanovaný v júni 1938. Súčasnú stavbu postavili v rokoch 1938–1939 podľa projektu Antona Luifa. Stavbu realizovala firma nitrianskeho staviteľa Jána Tomascheka. Kostol je jednoloďový s polygonálnym ukončením svätyne, s trámovým železobetónovým stropom, pristavanými sakristiami a dvoma bočnými kaplnkami.
Mobiliár bol vyrobený pre novopostavený kostol s podporou obyvateľov obce. Hlavný oltár zhotovený firmou Drozd z Novák je zasvätený patrónovi kostola sv. Mikulášovi. Ústredný obraz namaľoval miestny rodák František Szórád, ktorý realizoval aj výmaľbu kostola v 70. rokoch 20. storočia. Zo staršieho barokového kostola pochádzajú mramorové sväteničky.
V blízkosti kostola sú umiestnené významné pamätné objekty: Pamätník nádeje odhalený v roku 1994 pri príležitosti Dorogskej výzvy, súvisiacej so spomienkou na obete 1. a 2. svetovej vojny a pamätný drevený stĺp z roku 2008, venovaný skladateľovi a zberateľovi ľudových piesní Eugenovi Szíjjártóovi (1919–1986), ktorý sa zaslúžil o vydanie piesní spod Zobora v zbierkach ľudových piesní. Vo farskej záhrade stojí kamenný kríž z roku 1823, ktorý dal postaviť biskup Jozef Kluch. Vedľa kostola stojí Lurdská jaskyňa z roku 1927.
V južnej časti pôvodného intravilánu je situovaná Kaplnka sv. Vendelína z roku 1912. Mimo centrálnej časti obce sa nachádzajú ďalšie drobné sakrálne pamiatky: Kaplnka sv. Urbana z roku 1795 vo vinohrade, Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1843 na okraji areálu bývalého jednotného roľníckeho družsva a Kaplnka sv. Andreja Apoštola z roku 1895 neďaleko odbočky na Jelenec.
V priestore dvoch najstarších ulíc sa zachovalo niekoľko pozdĺžnych roľníckych domov z konca 19. a začiatku 20. storočia. Sú to v zásade jednotraktové, trojdielne štvorpriestorové stavby postavené z nepálenej tehly na kamennej podmurovke. Vpredu bola situovaná izba, za ňou pitvor s čiernou kuchyňou a v zadnej časti sa nachádzala komora. Strechy boli pôvodne pokryté slamou, ktorú postupne nahradila keramická krytina. Uličná fasáda s dvojicou malých okien bola u najstarších nezdobená, hladká, obielená vápenným náterom. Jeden z takýchto domov stojí neďaleko obecnej etnografickej expozície – Ľudového domu (Tajház). Čelná uličná fasáda je dvojosová, symetrická, členená je starším typom zapustených okien s mrežou v hĺbke múru a vnútornými okennými krídlami bez dekorácie. Na bočnej dvorovej fasáde sa pred vstupom do obytného domu – pitvora, zachoval murovaný výpustok s oblúkovitým záklenkom – žudrom, nazývaným v regióne gádor. Typické sú tiež dlhé dvojdomy alebo trojdomy v spoločnom dvore.
Pálená tehla sa ako stavebný materiál rozširuje až v medzivojnovom období a do popredia sa dostáva až v druhej pol. 20. storočia.
Viaceré domy z tohto obdobia majú priečelie zdobené plastickou geometrickou výzdobou. V niektorých prípadoch sa dodnes zachovala pôvodná drevená brána s vrátami či pôvodné drevené okná.
Reprezentačný ples (apríl) a Obecné dni (júl).
Múzeum Ľudový dom v Žiranoch (Tájház) s expozíciou ľudovej kultúry. Otváracie hodiny: na základe dohody na obecnom úrade. Kontakt: Obecný úrad Žirany, Žirany č. 194, 951 74 Žirany Tel: 037/631 88 41, 631 88 42 Email: [email protected]