Kostoliansky náučný chodník

Žirany

Žirany sa nachádzajú v Žiranskom prievale vo výške 251 m n. m., v pramennej oblasti potokov Hunták a Bocegaj. Najvyšším bodom je vrch Žibrica (616,6 m n.m.). Obec má rozlohu 1556 ha. Západný a severný okraj jej extravilánu tvoria vrchy pohoria Tribeč, intravilán a juhovýchodná časť extravilánu patria do Žitavskej pahorkatiny. V roku 2013 mala obec 1386 obyvateľov.

Červenou značkou (0706) po miestnej asfaltovej komunikácii prídeme k turistickému smerovníku Žirany, 258 m n. m. Informačné panely Náučného chodníka Zoborské vrchy a Kostolianskeho náučného chodníka. Možnosť parkovania.

Čas: 5 min, v opačnom smere 5 min, dĺžka: 200 m, ľahké.

Žirany, trasa náučného chodníka v obci:1. číslo zastávky náučného chodníka; 2. turistické informácie; 3. pásové značenie s číslom turistickej značenej trasy; 4. kostol; 5. kaplnka; 6. kríž prícestný; 7. pomník; 8. cintorín; 9. múzeum; 10. obecný úrad; 11. pošta;12. pohostinstvo; 13. autobusová zastávka; 14. železničná stanica; 15. lanovka; 16. železničná trať
Žirany, trasa náučného chodníka v obci:1. číslo zastávky náučného chodníka; 2. turistické informácie; 3. pásové značenie s číslom turistickej značenej trasy; 4. kostol; 5. kaplnka; 6. kríž prícestný; 7. pomník; 8. cintorín; 9. múzeum; 10. obecný úrad; 11. pošta;12. pohostinstvo; 13. autobusová zastávka; 14. železničná stanica; 15. lanovka; 16. železničná trať /(R. Lukáč)

Z dejín obce

Najstaršie archeologické nálezy z územia obce patria lengyelskej kultúre z neskorej doby kamennej (4800–4400 pred n. l.). Na vrchu Žibrica sa nachádza hradisko lužickej kultúry (800–600 p. n. l.), ktoré bolo pravdepodobne využívané aj v 12. až 13. storočí. Prvá písomná zmienka o Žiranoch je v Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113, kde sa uvádzajú ako majetok benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. V roku 1349 sa Žirany spomínajú spolu s Kolíňanmi ako opustené kláštorné majetky. Po zániku kláštora v druhej polovici 15. storočia vlastnilo obec až do roku 1848 Nitrianske biskupstvo. V 70. rokoch 16. storočia boli Žirany vypálené Turkami. Turecké oddiely vtedy prenikli cez Žiranský priesmyk do stredného Ponitria a spoplatnili okolité obce. Podľa sčítania domov Nitrianskej stolice z roku 1598 v Žiranoch stálo 47 domov, v ktorých bývalo približne 300 obyvateľov. V roku 1683 obcou viackrát prešli cisárske vojská, ktorým museli obyvatelia poskytnúť ubytovanie. Okrem toho museli často dodávať drevo do nitrianskej pevnosti. V druhej polovici 18. storočia postavili v obci pod patronátom Nitrianskeho biskupstva školu. V roku 1787 mala obec 124 domov a 786 obyvateľov. Samostatná farnosť Žirany vznikla až v roku 1791.

Odtlačok pečatidla Žirian na najstarších dokladoch z rokov 1772–1778. Jeho kruhopis znie: SIGILVM : * : SIRIENSE. Na pažiti tróniaci biskup. Štátny archív v Nitre
Odtlačok pečatidla Žirian na najstarších dokladoch z rokov 1772–1778. Jeho kruhopis znie: SIGILVM : * : SIRIENSE. Na pažiti tróniaci biskup. Štátny archív v Nitre /(Štátny archív v Nitre; foto P. Keresteš)

V roku 1906 viackrát navštívil obec významný maďarský hudobný skladateľ a zberateľ ľudových piesní Zoltán Kodály v sprievode Bélu Bartóka. Pre dejiny obce v 20. storočí je charakteristický vznik priemyselných areálov napojených na ťažbu a spracovanie vápenca a nového dopravného spojenia s okolím – železnice.

Hospodárske pomery do konca 20. storočia

Žirančania sa už od stredoveku živili predovšetkým poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, prácou v lesoch a spracovaním dreva. Kvalitu miestneho vinárstva a vinohradníctva dokumentuje písomná správa z roku 1379, podľa ktorej si Ostrihomská kapitula určila právo na dovoz vína zo Žirian. V obci bolo rozšírené až do prvej polovice 20. storočia pestovanie konope a výroba konopného plátna, z ktorého sa šil žiriansky kroj. V roku 1958 vzniklo v Žiranoch jednotné roľnícke družstvo, ktoré postupne v druhej polovici 20. storočia zmenilo tradičný charakter poľnohospodárskej výroby v obci.

Národnostné pomery

Zmiešané maďarsko-slovenské obyvateľstvo, ktoré v stredoveku obývalo Žirany, zdecimovali turecké vpády v 16. storočí. Obec bola, podobne ako Jelenec či Ladice, dosídlená maďarským obyvateľstvom z južnejšie položených obcí. V roku 1715 bolo v obci 20 sedliackych usadlostí, na ktorých boli usadené rodiny s priezviskami Andraskó, Bús, Bence, Bede, Szabó, Varga, Pók, Bertók, Piros. V roku 1881 mala obec 774 obyvateľov, z toho bolo 720 Maďarov, 26 Slovákov, 23 Židov a 1 Nemec. V súčasnosti sa hlási k maďarskej národnosti asi 63 % obyvateľov, ostatní k národnosti slovenskej (37%).

Obec sa v písomných prameňoch spomína pod rôznymi názvami: v rokoch 1111, 1113, 1295 Sire, v roku 1349 Syra, v rokoch 1536, 1598 Syre, v roku 1773 Zsére alebo Zeré, v rokoch 1808, 1945 - 1958 Zsére či Žirany a od roku 1948 Žirany.

Urbanistický vývoj

Žirany do konca 19. storočia

Na charakter osídlenia územia obce mala rozhodujúci vplyv pozícia pri Žiranskom prievale, ktorý bol významným komunikačným prechodom od Požitavia na strednú Nitru.

Žirany na mape prvého vojenského mapovania z rokov 1772–1778
Žirany na mape prvého vojenského mapovania z rokov 1772–1778 /(archív Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest)

Historické jadro obce sa sformovalo pozdĺž dvoch hlavných ciest, lemujúcich hlboké koryto potoka prameniaceho na svahu južne od dnešného kostola. Na brehoch potoka medzi obomi cestami sa v minulosti nachádzali len záhrady a studne. Domy s charakteristickým hustejším radením v dlhých dvoroch boli priečelím orientované smerom k ceste. Na konci 19. storočia siahal dolný koniec obce zhruba po spojnicu oboch hlavných ciest.

Žirany na mape druhého vojenského mapovania z roku 1839
Žirany na mape druhého vojenského mapovania z roku 1839 /(archív Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest)

V dôsledku priemyselnej výstavby vznikli po roku 1945, a najmä od 60. rokov, nové ulice na obvode historického jadra a nový typ architektúry v prostredí Žirian – bytové podnikové domy.

Cesta od Kostola sv. Mikuláša do kameňolomu na svahu Žibrice  sa v 60.rokoch premenila na ulicu výstavbou skupiny trojpodlažných bytových podnikových domov, ktoré sa dodnes vymykajú z rámca bežnej zástavby obce.
Cesta od Kostola sv. Mikuláša do kameňolomu na svahu Žibrice sa v 60.rokoch premenila na ulicu výstavbou skupiny trojpodlažných bytových podnikových domov, ktoré sa dodnes vymykajú z rámca bežnej zástavby obce. /(K. Grunertová)

V 60.–70. rokoch 20. storočia sa sformovala zástavba centrálnej časti obce - pošta, viacúčelová budova miestneho národného výboru (dnešný obecný úrad), predajňa potravín a zmiešaného tovaru, a tiež pohostinstvo.

Priemyselné areály

Predzvesťou vzniku priemyselných areálov v Žiranoch bola ručná ťažba vápenca a výroba páleného vápna v jednoduchých peciach na východných svahoch Vápenníka a Žibrice, doložená od 17. storočia. Od konca 19. a v prvej polovici 20. storočia sa miestni Rómovia venovali výrobe nepálených tehál vo veľkom hliníku na južnom okraji vtedajšieho intravilánu. Postavenie železnice Zbehy – Zlaté Moravce v rokoch 1936–1938 na severozápadnom okraji obce sprevádzala výstavba osobnej a nákladnej železničnej stanice Žirany (zastávka č. 33). Za železničnou stanicou vyrástol v 50. rokoch 20. storočia areál vápenky spojený nákladnou lanovkou s lomom na vápenec pod Žibricou (zastávka č. 32). Po roku 1958 vznikol pri poľnej ceste smerom na Jelenec areál jednotného roľníckeho družstva, dnes Vysokoškolský poľnohospodársky podnik pri SPU, s.r.o.

Architektúra

Kostol sv. Mikuláša

Pôvodný barokový kostol z roku 1734 bol kvôli narušenej statike asanovaný v júni 1938. Súčasnú stavbu postavili v rokoch 1938–1939 podľa projektu Antona Luifa. Stavbu realizovala firma nitrianskeho staviteľa Jána Tomascheka. Kostol je jednoloďový s polygonálnym ukončením svätyne, s trámovým železobetónovým stropom, pristavanými sakristiami a dvoma bočnými kaplnkami.

Kostol sv. Mikuláša v Žiranoch
Kostol sv. Mikuláša v Žiranoch /(D. Zachar)
Loď Kostola sv. Mikuláša s bočnými kaplnkami a presbytériom
Loď Kostola sv. Mikuláša s bočnými kaplnkami a presbytériom /(D. Zachar)
Západná časť lode Kostola sv. Mikuláša s emporou a organom
Západná časť lode Kostola sv. Mikuláša s emporou a organom /(D. Zachar)
Pohľad na emporu s organom a kazetový, železobetónový strop vymaľovaný súčasne s interiérom v 70. rokoch 20. storočia
Pohľad na emporu s organom a kazetový, železobetónový strop vymaľovaný súčasne s interiérom v 70. rokoch 20. storočia /(D. Zachar)
Južná kaplnka lode Kostola sv. Mikuláša s výjavom Krista na hore olivovej
Južná kaplnka lode Kostola sv. Mikuláša s výjavom Krista na hore olivovej /(D. Zachar)
Severná kaplnka lode Kostola sv.Mikuláša
Severná kaplnka lode Kostola sv.Mikuláša /(D. Zachar)

Mobiliár bol vyrobený pre novopostavený kostol s podporou obyvateľov obce. Hlavný oltár zhotovený firmou Drozd z Novák je zasvätený patrónovi kostola sv. Mikulášovi. Ústredný obraz namaľoval miestny rodák František Szórád, ktorý realizoval aj výmaľbu kostola v 70. rokoch 20. storočia. Zo staršieho barokového kostola pochádzajú mramorové sväteničky.

Pohyblivý betlehem s dvesto postavičkami v Kostole sv. Mikuláša vyrobil v roku 2002 miestny rodák Ladislav Rácz na žiadosť farára Mons. Antona Martinika
Pohyblivý betlehem s dvesto postavičkami v Kostole sv. Mikuláša vyrobil v roku 2002 miestny rodák Ladislav Rácz na žiadosť farára Mons. Antona Martinika /(D. Zachar)

Drobná architektúra

V blízkosti kostola sú umiestnené významné pamätné objekty: Pamätník nádeje odhalený v roku 1994 pri príležitosti Dorogskej výzvy, súvisiacej so spomienkou na obete 1. a 2. svetovej vojny a pamätný drevený stĺp z roku 2008, venovaný skladateľovi a zberateľovi ľudových piesní Eugenovi Szíjjártóovi (1919–1986), ktorý sa zaslúžil o vydanie piesní spod Zobora v zbierkach ľudových piesní. Vo farskej záhrade stojí kamenný kríž z roku 1823, ktorý dal postaviť biskup Jozef Kluch. Vedľa kostola stojí Lurdská jaskyňa z roku 1927.

Pamätník Nádeje odhalený v roku 1994 v súvislosti so Žirianskou výzvou na zahájenie dialógu medzi väčšinou a menšinami
Pamätník Nádeje odhalený v roku 1994 v súvislosti so Žirianskou výzvou na zahájenie dialógu medzi väčšinou a menšinami /(D. Zachar).
Pamätný stĺp Eugenovi Szíjjártóovi, hudobnému skladateľovi a zberateľovi ľudových piesní, odhalený v roku 2008
Pamätný stĺp Eugenovi Szíjjártóovi, hudobnému skladateľovi a zberateľovi ľudových piesní, odhalený v roku 2008 /(D. Zachar)

V južnej časti pôvodného intravilánu je situovaná Kaplnka sv. Vendelína z roku 1912. Mimo centrálnej časti obce sa nachádzajú ďalšie drobné sakrálne pamiatky: Kaplnka sv. Urbana z roku 1795 vo vinohrade, Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1843 na okraji areálu bývalého jednotného roľníckeho družsva a Kaplnka sv. Andreja Apoštola z roku 1895 neďaleko odbočky na Jelenec.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1943
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1943 /(D. Zachar)
V roku 1960 v Žiranoch stáli viaceré domy z hliny so slamenou strechou postavené v 19. storočí
V roku 1960 v Žiranoch stáli viaceré domy z hliny so slamenou strechou postavené v 19. storočí /(archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky)
Dom č. 96 v Žiranoch v roku 1960
Dom č. 96 v Žiranoch v roku 1960 /(archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky)

Ľudová architektúra

V priestore dvoch najstarších ulíc sa zachovalo niekoľko pozdĺžnych roľníckych domov z konca 19. a začiatku 20. storočia. Sú to v zásade jednotraktové, trojdielne štvorpriestorové stavby postavené z nepálenej tehly na kamennej podmurovke. Vpredu bola situovaná izba, za ňou pitvor s čiernou kuchyňou a v zadnej časti sa nachádzala komora. Strechy boli pôvodne pokryté slamou, ktorú postupne nahradila keramická krytina. Uličná fasáda s dvojicou malých okien bola u najstarších nezdobená, hladká, obielená vápenným náterom. Jeden z takýchto domov stojí neďaleko obecnej etnografickej expozície – Ľudového domu (Tajház). Čelná uličná fasáda je dvojosová, symetrická, členená je starším typom zapustených okien s mrežou v hĺbke múru a vnútornými okennými krídlami bez dekorácie. Na bočnej dvorovej fasáde sa pred vstupom do obytného domu – pitvora, zachoval murovaný výpustok s oblúkovitým záklenkom – žudrom, nazývaným v regióne gádor. Typické sú tiež dlhé dvojdomy alebo trojdomy v spoločnom dvore.

Dom č. 96 v Žiranoch v roku 2014
Dom č. 96 v Žiranoch v roku 2014 /(D. Zachar)
Trojdom so spoločným dvorom v Žiranoch v roku 1960
Trojdom so spoločným dvorom v Žiranoch v roku 1960 /(archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky)

Pálená tehla sa ako stavebný materiál rozširuje až v medzivojnovom období a do popredia sa dostáva až v druhej pol. 20. storočia.

Zaujímavým tehliarskym výrobkom sú vrcholové tvarovky komína s plastickým krížom
Zaujímavým tehliarskym výrobkom sú vrcholové tvarovky komína s plastickým krížom /(D. Zachar)

Viaceré domy z tohto obdobia majú priečelie zdobené plastickou geometrickou výzdobou. V niektorých prípadoch sa dodnes zachovala pôvodná drevená brána s vrátami či pôvodné drevené okná.

Dom č. 173 v Žiranoch s gánkom a plastickou výzdobou uličnej fasády z prvej polovice 20. storočia.
Dom č. 173 v Žiranoch s gánkom a plastickou výzdobou uličnej fasády z prvej polovice 20. storočia. /(D. Zachar)
Vstup do domu č. 81 zrenovovaného v roku 1946 s pôvodnými dverami a bránou
Vstup do domu č. 81 zrenovovaného v roku 1946 s pôvodnými dverami a bránou /(D. Zachar)

Zaujímavé podujatia

Reprezentačný ples (apríl) a Obecné dni (júl).

Múzeum Ľudový dom v Žiranoch (Tájház) s expozíciou ľudovej kultúry. Otváracie hodiny: na základe dohody na obecnom úrade. Kontakt: Obecný úrad Žirany, Žirany č. 194, 951 74 Žirany Tel: 037/631 88 41, 631 88 42 Email: [email protected]

Ľudový dom v Žiranoch
Ľudový dom v Žiranoch /(D. Zachar)
Expozícia ľudovej kultúry v Ľudovom dome v Žiranoch, zariadenie prednej izby
Expozícia ľudovej kultúry v Ľudovom dome v Žiranoch, zariadenie prednej izby /(D. Zachar)
Lorem ipsum Dolore aliqua commodoZobrazit popis