Cesty
Rázcestie červenej a žltej značky na zastávke č. 2 je v miestach, kde v minulosti vyústila cesta z Gýmešského hradu (žltá značka) na koniec Kostolian. Tu sa stretla so starou komunikáciou vedúcou z Požitavia popod vrch Dúň na strednú Nitru. Jej časť, od zastávky č. 2 smerom na Jedliny, dnes využíva Ponitrianska magistrála (červená značka).
Zo zastávky č. 1 pokračujeme po žltej značke (8135) ulicou juhozápadným smerom v miernom stúpaní. Prídeme k menšiemu parčíku, kde odbočíme vpravo. Šikmou skratkou sa pripojíme na asfaltovú cestu, ktorou sa čoskoro dostaneme na rázcestie červenej značky (0706) so žltou (8135) označené turistickým smerovníkom Kostoľany pod Tribečom, 250 m n. m. V blízkosti je možnosť parkovania a oddychu pod novovybudovaným prístreškom.
Čas: 10 min, v opačnom smere 10 min, dĺžka: 0,4 km, nenáročné.
Kostolianska magistrála
Kostolianskou kotlinou viedla už od praveku cesta z Požitavia na Ponitrie, ktorá sa stala základnou osou jej cestnej siete. Nazývame ju Kostolianska magistrála. Od 11. storočia, zrejme v súvislosti s majetkovým delením územia Kostolianskej kotliny, vznikli medzi Ladicami a Kostoľanmi dve vetvy tejto cesty – jedna na nitrianskej a jedna na tekovskej strane kotliny.
Od 13. storočia, v dôsledku výstavby Gýmešského hradu, sa stala hlavnou cestou do Kostolian a na Oponice cesta na nitrianskej strane – dnešná štátna cesta z Neveríc. Tekovskú vetvu cesty z Ladíc do Kostolian využívala predovšetkým administratíva Tekovskej stolice a do 15. storočia Ladičania v súvislosti s ich príslušnosťou k farnosti v Kostoľanoch. Stratila význam po administratívnom zlúčení tekovskej a nitrianskej časti Kostolian v roku 1873, zanikla v druhej polovici 20. storočia.
Strážcovia Kostolianskej magistrály
Význam cesty z Požitavia na Ponitrie cez Kostoliansku kotlinu vyvolal od počiatkov potrebu jej ochrany a kontroly. Prvým známymi strážcami cesty boli pravdepodobne obyvatelia hradiska na Veľkom Lysci (zastávka č. 18). Podobnú úlohu mala zrejme strážna osada z 9.–10. storočia pri vstupe do kotliny v Ladiciach. V 11. storočí sa posunula na územie dnešných Kostolian, kde bývali podľa Zoborskej listiny z roku 1113 hradčania. K povinnostiam hradčanov patrila aj ochrana Kostola sv. Juraja. V tradícii kostolianskych hradčanov symbolicky pokračovali Forgáčovci výstavbou hradu Gýmeš. Funkcia strážcov je v Kostoľanoch doložená archívnymi prameňmi ešte v 17. storočí.
Cesta na Veľký Lysec a na Gýmešský hrad
Doteraz najstaršiu známu vrstvu miestnych komunikácií napojených na Kostoliansku magistrálu možno spojiť s hradiskom Veľký Lysec (zastávka č. 18). Hlavná cesta na hradisko viedla z priestoru Ladíc po hrebeni výbežku Tribeča cez Malý Lysec až k bráne opevnenia Veľkého Lysca.
V 13. storočí bola impulzom na vybudovanie novej siete ciest výstavba hradu Gýmeš (zastávka č. 7). V Sedle pod Studeným hradom (zastávka č. 9) vznikla križovatka ciest vedúcich z hradu do Kostolian, Jelenca (Gýmeša) a Ladíc. V 18. storočí nadobudlo význam spojenie hradu Gýmeš a Jelenca cez Biely kríž a areál vinohradov. V 19. storočí, potom, ako Forgáčovci opustili hrad Gýmeš, sa využívali už iba ako lesné cesty a v 20. storočí sa stali základom turistických trás v tejto časti Tribeča (červená, zelená a žltá značka).
Kaplnky, prícestné sochy a kríže
Na území, ktorým prechádza Kostoliansky náučný chodník, sa môžeme, popri cestách a na rázcestiach, stretnúť s drobnými kultovými stavbami, ktoré sa stavali ako pamätníky šťastných i tragických udalostí, z úcty k svätým či k Panne Márii. Ich pôvod sa spája s predkresťanským obdobím. Kaplnky, prícestné sochy a kríže často slúžili ako dôležité orientačné body.
Kaplnka je typom malej stavby s výtvarným dielom z pašiového cyklu. Mala viacero architektonických variantov od najstaršieho typu kamenného stĺpa so schránkou pre svetlo alebo obrazy z pašiového cyklu až po štvorhrannú stavbu s výklenkami. Sochy svätcov predstavujú figúru s charakteristickými atribútmi, vytesanú do kameňa alebo dreva s povrchom upraveným polychrómiou, stojacu na stĺpe, podstavci alebo pilieri so schránkou s nikou, prípadne nikami.
Kríže sú pravdepodobne najstaršie z drobnej sakrálnej architektúry. Typovo ich možno rozdeliť na cintorínske – tvoriaci dominantu cintorína, misijné – v blízkosti kostola na pamiatku misií, prícestné (pútnické) – pre pútnické zastavenie, zmierovacie – malé kamenné kríže vyrobené vinníkmi ako súčasť trestu alebo na uzmierenie viny. Spomedzi krížov možno predstaviť latinský kríž, pôvodne pravdepodobne drevený, neskôr kamenný. Novovek prináša kované kríže. Liatinové kríže z 18.storočia vystriedal kameň.
História drobnej sakrálnej architektúry Kostolian pod Tribečom podľa dostupných materiálov a zistení siaha do druhej polovice 18. storočia. V prevažnej miere je spojená so stavebnou expanziou týchto stavieb v 19. storočí. Pre chátrajúci stav bola v početnom rozsahu nahrádzaná v 20. storočí, kedy sa na udržiavaní stavu drobnej sakrálnej architektúry v Kostoľanoch výrazne podieľal Spolok sv. ruženca.
