Hrad Gýmeš
Niekedy medzi rokmi 1241–1253 začal Ondrej, syn Ivanku z rodu Hunt-Poznanovcov, na vrchu Dúň s výstavbou neskororománskeho hradu. Kamenný hrad pozostával z dvoch veží na kratších stranách dvojpodlažného paláca a z hradby vymedzujúcej nepravidelné nádvorie s hospodárskou zástavbou a cisternou. V rokoch 1271 a 1273 hrad odolal náporu českých vojsk a na konci 13. storočia si Ondrejov syn, župan Tomáš, vybudoval východne od hradu vlastné palácové sídlo, čím vznikol dvojhrad.
Zo zastávky č. 6 prejdeme úzkym chodníkom po zelenej značke (5129) priečne cez strmý zalesnený svah na väčšie priestranstvo pred juhozápadnou bránou hradu Gýmeš, 513,8 m n. m. Upozornenie: Návšteva hradu je na vlastné nebezpečie! Niektoré jeho časti sú, napriek konzervačným prácam, ešte stále staticky narušené. Odporúčaná obhliadková trasa znižuje riziko úrazu. Vstup je voľný. Návštevník si môže oddýchnuť na jednoduchom sedení pred južným predhradím hradu.
Čas: 2 min, v opačnom smere 2 min, dĺžka: 0,2 km, stredne náročné.
Po dočasnom zaujatí panstva Matúšom Čákom v rokoch 1304–1321 sa Gýmeš stal kráľovským majetkom. V tom čase ho rozšírili o východné predhradie, ktoré spojilo dva dovtedy samostatné hradné celky. V roku 1386 sa Gýmeš vrátil do rúk Forgáčovcov, ktorí ho do konca stredoveku doplnili o dva vežové paláce so zaoblenými nárožiami a ďalšie nové priestory.
V 16. storočí hrad zväčšili o južné predhradie, ktoré palatín Žigmund Forgáč v roku 1613 posilnil moderným bastiónovým opevnením. V roku 1619 hrad poškodilo Betlenovo povstalecké vojsko a v rokoch 1663 a 1671 Turci, ktorí ho aj nakrátko zaujali.
Veľkolepú obnovu a barokovú prestavbu poškodeného hradu uskutočnili medzi rokmi 1713–1755 Pavol IV. Forgáč spolu so synom Pavlom V. Obaja boli vysokými cirkevnými hodnostármi a počas obnovy rodového sídla zriadili vo východnom predhradí cirkevný okrsok tvoriaci zároveň pútnické miesto. Jeho dominantou sa stal hradný Kostol sv. Ignáca so sakristiami, rodovou hrobkou a bočnými kaplnkami sv. Jána a sv. Pavla. Nanovo bola postavená aj hlavná vstupná brána.
Od začiatku 19. storočia už hrad nebol trvalo obývaný a v prvej tretine 19. storočia spustol. Postupne sa premenil na zrúcaninu vyhľadávanú turistami. Od roku 1985 bolo niekoľko pokusov o záchranu hradu zameraných na konzerváciu stojacich murív a reguláciu náletovej zelene (združenie EkoGýmeš, letné tabory Stromu života, Občianske združenie Leustach, Občianske Castrum Ghymes).
Vďaka týmto aktivitám sú dnes návštevníkovi prístupné všetky nádvoria hradu a niektoré objekty. Z budovy hlavného vstupu do hradného areálu, prestavanej v 18. storočí, stojí len západná časť. V južnom, renesančnom predhradí, kde sa ocitneme po vstupe do hradu, dominuje bastiónové opevnenie, za ktorým je ukrytá delová bašta zo 17. storočia, prístupná tunelom v skale.
Baštu postavili v mieste pôvodného gotického vstupu do východného nádvoria cez hranolovú vežu, z ktorej sa po barokovej prestavbe zachovala len časť. Po vzniku južného nádvoria sa do horného hradu vstupovalo cez vežový palác z 15. storočia, z ktorého dnes stojí len západná obvodová stena s nárožím a cez nedávno rekonštruovaný prechod juhozápadným gotickým palácom, ktorého stena sa zrútila v roku 2013.
Z pôvodnej zástavby horného, neskororománskeho hradu sa dodnes zachovala značná časť hranolovej obytnej veže s masívnymi piliermi, spojenej rozvalinami neskororománskeho paláca s polvalcovou vežou. Pri severnej hradbe horného hradu postavili v 14.–18. storočí viaceré hospodárske stavby, z ktorých sú dnes zachované hlavne suterény.
Z priestoru horného hradu sa dostaneme na východné predhradie pôvodným, čiastočne obnoveným vstupom do hradu z 13. storočia, ktorý sa nachádza medzi polvalcovou vežou a severným vnútorným nárožím hradu. Zo zástavby predhradia najviac upútajú pozostatky barokového cirkevného okrsku s Kostolom sv. Ignáca v jeho severovýchodnom nároží, ktorý vznikol prestavbou paláca župana Tomáša z konca 13. storočia a vežového paláca zo 14. storočia. Prehliadku hradu Gýmeš možno ukončiť obhliadkou parkanu s bránovou baštou zo 16. storočia.
V areáli hradu je niekoľko miest, ktoré umožňujú výhľad do krajiny. Najlepším a relatívne bezpečným je hranolová obytná veža s niekoľkými zaujímavými stavebnými detailmi. Z veže je dobre vidieť areál hradu a jeho okolie.
