Lesné vtáky
V pohorí Tribeč bolo intenzívnym ornitologickým výskumom zistených viac než 100 hniezdiacich druhov vtákov. Nie všetky však patria medzi typické lesné druhy – sú medzi nimi aj druhy synantropné (z okolia ľudských sídlisk), druhy hniezdiace na vodných nádržiach, v kameňolomoch, na skalách a v otvorenej krajine. Podstatná časť hniezdičov však patrí do lesného prostredia. Najpočetnejšie zastúpené sú spevavce (Passeriformes), ale aj ďatle (Piciformes), dravce (Falconiformes) a sovy (Strigiformes).
Zastávka leží na žltej značke (8135), ktorá vedie z Velčíc cez Kostoľany pod Tribečom k rekreačnému stredisku Remitáž. Najbližšie k nej je zastávka č. 10 dobre prístupná po žltej značke zo Sedla pod Gýmešom (zastávka č. 9). Od turistického smerovníka Pod Studeným hradom (zastávka č. 10) klesáme lesnou cestou po žltej značke (8135) približne 500 m na rázcestie lesných ciest v blízkosti Balážovej studne (150 m na severovýchod). Vedľa cesty je väčší skalný blok, od ktorého vedie neznačkovaná odbočka k cvičným horolezeckým skalám Studený hrad (250 m na juhovýchod).
Čas: 10 min, v opačnom smere 15 min, dĺžka: 0,5 km, ľahké, v opačnom smere stredne náročné.
Centrálna časť pohoria Tribeč, od južných výbežkov lesa až po rieku Nitra na severozápade, je od 1. 2. 2008 vyhlásená za Chránené vtáčie územie. Jeho rozloha je 23 802,8 ha. Hlavným chráneným druhom je orol kráľovský (Aquila heliaca), ktorého pozorný návštevník lesa môže vzhliadnuť pri krúžení na oblohe. Z ostaných lesných druhov sú predmetom ochrany ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), ktorý sa pomerne hojne vyskytuje najmä v dubových porastoch, ďalej muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), muchár sivý (Muscicapa striata), krutohlav hnedý (Jynx torquilla), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), včelár obyčajný (Pernis apivorus), lelek obyčajný (Caprimulgus europaeus), žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus) a na okrajoch lesov v krovinách penica jarabá (Sylvia nisoria).
Z iných zaujímavých druhov môžeme v lesoch Tribeča pozorovať napríklad bociana čierneho (Ciconia nigra), z dravých vtákov je najbežnejším myšiak hôrny (Buteo buteo), ale hniezdi tam aj jastrab veľký (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus) a vzácne aj orol krikľavý (Aquila pomarina). Zo sov je najpočetnejšia sova obyčajná (Strix aluco), z ďatlov, okrem už uvedených, je to ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďateľ malý (Dendrocopos minor), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), na okrajoch lesov aj ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), žlna zelená (Picus viridis), žlna sivá (Picus canus) a náš najväčší ďateľ – tesár čierny (Dryocopus martius). Vzácne sa vyskytol aj ďubník trojprstý (Picoides tridactylus) typický pre horské ihličnaté lesy. Z holubov (Columbiformes) sa vyskytuje holub plúžik (Columba oenas) hniezdiaci v dutinách stromov a bežnejší holub hrivnák (Columba palumbus).
Zo spevavcov, okrem už spomenutých, sú to prakticky všetky druhy sýkoriek (Parus sp.), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), brhlík obyčajný (Sitta europaea), kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla), muchárik malý (Ficedula parva), drozd trskotavý (Turdus viscivorus), drozd čierny, (Turdus merula) a drozd plavý (Turdus philomelos), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), ďalej penice (Sylvia sp.), kolibiariky (Phylloscopus sp.), oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes), naše najmenšie vtáky – králik zlatohlavý (Regulus regulus) a králik ohnivohlavý (Regulus ignicapillus). Z pinkovitých je to glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), pinka obyčajná (Fringilla coelebs) a vo vyšších polohách zriedkavo aj hýľ obyčajný (Pyrrula pyrrhula). Nechýba ani najväčší zástupca spevavcov – krkavec čierny (Corvus corax), pestrá sojka obyčajná (Garrulus glandarius) a vlha obyčajná (Oriolus oriolus).
