Obec Velčice

Územie Velčíc sa nachádza v údolí Čerešňového potoka, na rozhraní pohoria Tribeč a Žitavskej pahorkatiny. Má rozlohu 3 470 ha. Stred obce leží vo výške 223 m n. m., najvyšším bodom obce je vrch Veľký Tribeč (829,6 m n. m.). V roku 2013 mali Velčice 832 obyvateľov.

Velčice do konca 19. storočia

Na území Velčíc sa nachádza niekoľko nálezísk lengyelskej a badenskej kultúry z neskorej doby kamennej (4800–2400/2000 pred n. l.) a pohrebisko lužickej kultúry (800–600 pred n. l.). Do katastra obce čiastočne zasahujú lužické hradiská Veľký Lysec (zastávka č. 18) a Veľký Tribeč. Prvá písomná zmienka o Velčiciach pochádza z roku 1232. V dedine Welchez v tom čase bývali kráľovskí dvorníci Nitrianskeho hradu. V roku 1386 získal obec Blažej Forgáč. Forgáčovci boli, s niekoľkými prestávkami, zemepánmi Velčíc až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

V 13. storočí vzniklo v katastri obce niekoľko veľkých stavieb: hrádok s opevneným areálom na severovýchodnom úbočí Svinca, na hranici chotára so Zlatnom Čierny hrad a približne v strede dnešnej obce predchodca dnešného farského kostola – Kostol sv. Michala.

Obec bola jednou z najväčších v Tekovskej stolici. Podľa sčítania domov z roku 1598 stálo vo Velčiciach 58 zdanených domov a nezdanené domy richtára, farára a pastiera. Susedstvo Tekovskej stolice a tureckého Ostrihomského sandžaku poznačilo život obce až do porážky Turkov pri Viedni v roku 1683. Život v obci nepriaznivo ovplyvňovali protihabsburské povstania uhorskej šľachty a náboženské nepokoje v rokoch 1604–1711. Pred rokom 1698 bola obec založená rodine Fánchyovcov a od začiatku 18. storočia patrila k panstvu Migazziovcov v Zlatých Moravciach. V rokoch 1740–1743 pribudla do skupiny velčických cirkevných stavieb Kaplnka sv. Kríža a Sedembolestnej Panny Márie. Cirkevná škola vo Velčiciach je síce známa až z písomných prameňov z roku 1841, učitelia sa však v obci spomínajú už v roku 1742.

Hospodárske pomery v 16. až 19. storočí

Obyvatelia obce sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, doloženým už v roku 1564. Mali nedostatok ornej pôdy, ale pekné lúky a pasienky umožňujúce chov hospodárskych zvierat. V 18. storočí tu bolo rozšírené debnárstvo. V 30. rokoch 19. storočia vznikla na lúke pod Kľačanmi na Čerešňovom potoku skláreň. Na jej mieste postavili bola počas prvej svetovej vojny pílu na vodný pohon, ktorá po vojne zhorela.

Velčice v 20. storočí

Po roku 1918 miestni gazdovia pomerne vo veľkom množstve odkupovali role a lesy od Forgáčovcov, aj od okolitých veľkostatkárov. V roku 1929 založili v obci Úverné družstvo a na povznesenie hospodárstva slúžilo aj Potravné družstvo (rok 1936).

Až do druhej svetovej vojny žilo v obci niekoľko židovských rodín a vlašskí Rómovia. Tí prechodne bývali do roku 1940 na Uhlisku, kde sa ťažila tehliarska hlina. V období Slovenského štátu (1939–1945) došlo vo Velčiciach k rozsiahlym úpravám ciest, v roku 1940 do obce zaviedli telefón a o tri roky neskôr začala rekonštrukcia ľudovej školy, ktorá skončila až v roku 1947.

Od roku 1951 začala autobusová doprava Velčice – Zlaté Moravce a stavebná obnova kaplnky pod Svincom, trvajúca do roku 1953. O šesť rokov neskôr vzniklo jednotné roľnícke družstvo, čím zanikol trojpoľný systém hospodárenia miestnych gazdov. V 60. a 70. rokoch postavili občania Velčíc pomocou dobrovoľných brigád kultúrny dom, materskú školu a dom smútku. K špecifickým technickým stavbám patrila stavba pálenice a priehrady nad obcou. V rokoch 1986–1987 spojené Jednotné roľnícke družstvo Svornosť Neverice vo Velčiciach vybudovalo na ploche 174 ha farmu na chov danielov.

Obec sa v písomných prameňoch spomína pod rôznymi názvami: v roku 1232 Welchez, v roku 1270 Welchuch, v roku 1536 Welchez, v roku 1598 Welezicz, v roku 1773 Welczicze či Velcsicz, v roku 1808 Welčice, v rokoch 1888–1902 Velsic, v rokoch 1907–1913 Velséc a od roku 1920 Velčice.

Urbanistický vývoj

Obec dostala základnú urbanistickú podobu v 13. storočí. Okolo neskororománskeho farského kostola, na oboch brehoch Čerešňového potoka, vznikli dve hlavné ulice v miestach nazývaných Veľká a Malá strana, s domami dnes orientovanými prevažne kolmo na cestu. Na Malej strane, oproti kostolu, bola do roku 1713 najstaršia známa budova fary. Faru po požiari premiestnili na opačný breh potoka k odbočke na Mankovce, kde v roku 1955 postavili súčasnú budovu. Niva potoka v strede obce nebola až do novoveku trvalo zastavaná. Jednou z mála stavieb na tomto území bola kováčska dielňa, stojaca na mieste neskoršej bytovky. Pôdorys zastavaného územia Velčíc sa až do konca 19. storočia výraznejšie nemenil. Ostatné ulice, resp. predĺženia starých ulíc, vznikli až v 20. storočí, najmä po roku 1945 (napr. Pod Hôrkou, Uhlisko, horná časť ulice K priehrade). V druhej polovici 20. storočia zástavbu obce doplnili aj viaceré verejné stavby. Po dokončení novej budovy školy v roku 1947 pribudol hasičský sklad, kultúrny dom, materská škola (60.–70. roky) a dnešná budova obecného úradu (rok 1974). Podoba hornej časti centrálnej zóny obce bola dotvorená ešte výstavbou obchodnej infraštruktúry (hostinec, potraviny a predajňa mäsa).

Architektúra

Kostol Najsvätejšej Trojice

Jednoloďová baroková stavba s polygonálnym presbytériom, pristavanou sakristiou a vežou z roku 1719 vznikla prestavbou renesančného Kostola Sv. Michala archanjela, zničeného požiarom v roku 1713. Z pôvodného kostola začlenili do barokovej novostavby murivo lode a vežu. Na južnej fasáde lode boli pri stavebno-historickom výskume odkryté neskororománske okná z pol. 13. storočia a maľba sv. Krištofa, na západnej fasáde maľba sv. Doroty, prerušená neskoršou, renesančnou stavbou veže. Maľby z 15. storočia boli počas barokových úprav prekryté omietkou. Interiér jednolodia s rovným stropom a svätyňou zaklenutou konchou bol v rokoch 1985–1990 pokrytý výmaľbou realizovanou Petrom Čambálom. Rovný strop z roku 1934 nahradil barokové staticky narušené klenby lode. Súčasťou primárneho vybavenia interiéru kostola sú drevené barokové a rokokové polychromované sochy svätcov a Panny Márie, rokokové súsošie Kalvárie na južnej stene kostola a baroková kamenná krstiteľnica, ostatné zariadenie pochádza z 19. a 20. storočia.

Drobná architektúra

Pri Kostole Najsvätejšej Trojice stoja tri sochy – na severnej strane podstavec so sochou Panny Márie (rok 1973) a podstavec so sochou sv. Jána Nepomuckého (rok 1878), na juhovýchode ďalšia socha sv. Jána Nepomuckého. Poniže kostola, už mimo oplotenia, sa nachádza pomník na pamiatku mužom z Velčíc, ktorí padli v prvej a druhej svetovej vojne (rok 2002). Neďaleko od neho je Lurdská jaskyňa.

Ľudová architektúra

Domy tradičnej ľudovej architektúry z konca 19. a prvých desaťročí 20. storočia s pôvodnými stavebnými detailmi a výzdobou fasád, známe z okolitých obcí, sa vo Velčiciach nezachovali. V priebehu 20. storočia stavebné úpravy spôsobili, že do dnešných dní zostalo len ich základné dispozičné riešenie a hmota (buď z nabíjanej hliny alebo z nepálenej tehly na kamennom základe). Nové fasády a okenné otvory úplne zmenili výzor pozdĺžnych dvoj až trojpriestorových roľníckych domov typických pre túto oblasť. Charakteristické bolo ich radenie v tzv. dlhých dvoroch, spolu s hospodárskymi objektmi, z ktorých sa niekedy zachovala aj priechodná stodola (pajta). V jednom dvore často stáli domy po oboch jeho stranách. Niekoľko takto priestorovo využívaných dvorov s pozdĺžnymi domčekmi slúži na obytné účely dodnes. Mladšiu vrstvu obytných stavieb v obci predstavujú gánkové a verandové typy domov z medzivojnového obdobia.

Mlyny

V severnej časti extravilánu obce, na Čerešňovom potoku, boli v prevádzke v druhej polovici 18. storočia dva vodné mlyny. V intraviláne sú dodnes pozostatky dvoch ďalších mlynov, zachytených na mapách z 19. storočia. Na sever od centra obce, na druhej strane potoka povyše pohostinstva, je vo výraznej zníženine pozostatok mlynice dolného, Mateffyho mlyna. Starý dom mlynára, vedľa ktorého kedysi stála mlynica horného mlyna, sa nachádza v záhrade domu č. 150 v ulici K priehrade.

Hrádok

Nachádza sa na ťažko dostupnom mieste v lese na severovýchodnom úpätí Svinca nad Čerešňovým potokom. Z opevnenia areálu hrádku s rozmermi asi 56 x 115 m je dnes viditeľný val s priekopou. Vo východnej vyvýšenej časti areálu sa zachovali zvyšky kamenných základov veže obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi 6,5 x 7,3 m. V opevnenom areáli sa nachádzajú zvyšky ďalších stavieb. Hrádok pochádza z 13.–15. storočia. Pravdepodobne súvisel s neďalekou zaniknutou osadou Kľačany.

Sklárska huta

Miesto na lúke, kde stála skláreň, dodnes na mapách označované ako sklárska huta, je dostupné poľnou cestou vedúcou od futbalového ihriska (nachádza sa na severovýchodnom okraji Velčíc 500 m od zastávky 21) severným a neskôr severozápadným smerom. Po 2,8 km od futbalového ihriska na križovatke lesných ciest na okraji lesa odbočíme vľavo a po asi 20 m pokračujeme severozápadným smerom asi 900 m na okraj lúky. Čas: 1 hod 10 min., dĺžka: 4,2 km od zastávky 21, ľahké. Návrat do Velčíc odporúčame rovnakým smerom.

Skláreň nad Čerešňovým potokom postavili údajne Forgáčovci niekedy medzi 30. a 60. rokmi 19. storočia. Areál sklárne pozostával podľa súdobých máp zo14 stavieb, z ktorých časť mohla slúžiť aj na bývanie sklárov. Po Forgáčovcoch bola skláreň v prenájme obchodníka Landkammera, potom ju prevzala firma Stolzer a Eckenberger a ďalší menej významní nájomcovia. Skláreň svoje pôsobenie ukončila v roku 1879. Ešte pred polstoročím sa tu nachádzali zvyšky pecí. Pece mali hruškovitý tvar, priemer dna cca 60–70 cm, výšku približne 120 cm. Podľa zachovaných dokladov, ústnej tradície a literatúry tu vyrábali na jednej peci tabuľové sklo, na ďalších číre duté sklo i tzv. zelenku, ako aj sklo kriedové. Podľa nálezov a ich fotografií sa tu vyrábalo aj sklo fúkané do foriem a štvorhranné „plecnaté“ fľaše, ktoré sa používali aj pri drevených vkladačkách sklárov a miestnych rezbárov.

Lepšie druhy tohto skla vyvážali do Viedne. Sklári do velčickej sklárne prichádzali z Moravy, Čiech i Nemecka, ale pracovali tu aj domáci sklári. História sklárne je dnes známa iba z kusých záznamov, akým je napríklad zoznam darcov na organ do velčického kostola z roku 1877. V zozname je 21 obyvateľov Huty (sklárne), z ktorých trinásti mali nemecké mená. Na konci 19. storočia zanikali tie sklárne, ktoré nevydržali držať krok s technickými novinkami na trhu výroby skla. Bol to zrejme aj prípad velčickej sklárne. Doteraz je možné na brehoch Čerešňového potoka v blízkosti lúky nájsť kúsky natavenej skloviny.

Zaujímavé podujatia

Stolnotenisový turnaj o pohár starostov obcí Mankovce – Velčice (apríl), Výstup na Lysec (8. máj) a Futbalový turnaj ulíc (september).