Chránená krajinná oblasť Ponitrie
Trasa náučného chodníka leží v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie. Chránené krajinné oblasti, ktorých je, okrem Ponitria, na Slovensku trinásť, spolu s deviatimi národnými parkami (NP) označujeme ako veľkoplošné chránené územia. Rozlohou výrazne menšie sú maloplošné chránené územia, ktoré spravidla dosahujú výmeru od jedného do stoviek hektárov. V rámci našich národných kategórií sú nimi: chránený areál (CHA), prírodná rezervácia (PR), prírodná pamiatka (PP) alebo chránený krajinný prvok (CHKP).
Po žltej značke (8135) pokračujeme lesnou cestou zo zastávky č. 16 v stálom stúpaní severovýchodným smerom až na rázcestie v borovicovej remízke, kde odbočíme na úzky chodník, ktorý nás po strmšom stúpaní privedie k turistickému smerovníku Sedlo pod Lyscom, 455 m n. m.
Čas: 25 min, v opačnom smere 14 min., dĺžka: 0, 6 km, v oboch smeroch stredne náročné.
Jedinečné súčasti nášho najvýznamnejšieho prírodného dedičstva môžu byť vyhlásené za národné prírodné rezervácie (NPR) alebo národné prírodné pamiatky (NPP). V rámci náučného chodníka tak zaznamenávame Chránený areál Kostolianske lúky (zastávka č. 16) a Chránený areál Jelenská gaštanica (zastávka č. 5).
Zachovalé okolité lesy pohoria sú aj súčasťou sústavy chránených území členských krajín Európskej únie – NATURA 2000. Centrálnu časť pohoria Tribeč od okolitých južných výbežkov lesa až po rieku Nitra na severozápade tvorí Chránené vtáčie územie Tribeč. Lesné porasty Tribeča sú dlhodobým a tradičným miestom pre hniezdenie orla kráľovského (Aquila heliaca). Územím európskeho významu sú Kostolianske lúky, ktorých hranica je identická s hranicou chráneného areálu. S chráneným areálom Jelenská gaštanica susedí územie európskeho významu Gýmeš. Pomerne malé územie je zaujímavé bohatým výskytom viacerých biotopov, rastlinných a živočíšnych druhov európskeho významu.
Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie bola vyhlásená v roku 1985 na rozlohe 37 655 ha. Jej maximálna dĺžka je 56 km, šírka 15 km, najnižší bod sa nachádza v pohorí Tribeč severne od mesta Nitra (170 m n. m.) a najvyšším bodom je vrchol Vtáčnik (1 346 m n. m.). Chránená krajinná oblasť Ponitrie pozostáva z dvoch krajinársky odlišných celkov líšiacich sa geologickou stavbou, nadmorskou výškou, ale aj expozíciou či klímou.
Severnú časť CHKO tvorí pohorie sopečného pôvodu Vtáčnik patriace medzi treťohorné pohoria vulkanického Slovenského stredohoria. Jedinečným prírodným výtvorom je napríklad kaňon Bystričanskej doliny, kde po jeho oboch stranách vynikajú skalné steny Veľkej skaly a Hrádku, valcovitý sopečný komín na vrchu Ostrovica, ale aj rozpadnuté skalné veže na hlavnom hrebeni Vtáčnika. V pohorí Vtáčnik prevažuje chladnejšie a vlhkejšie podnebie, preto tam rastú typické bukové porasty a zmiešané porasty buka a jedle. Vrchol Vtáčnika je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie a územia európskeho významu. Charakteristický je bukovými porastmi krovinatého vzrastu, tzv. listnatou kosodrevinou, ale aj pôvodnými smrečinami.
Južnú časť CHKO tvorí pohorie Tribeč patriace medzi kryštalicko-druhohorné pohoria Vnútorných Západných Karpát. K morfologicky zaujímavým častiam Tribeča patria kremencové hôrky. Niektoré z nich sú vyhlásené za maloplošné chránené územia a sú súčasťou územia európskeho významu Hôrky. Jeho súčasťou sú Národná prírodná rezervácia Hrdovická, Prírodná rezervácia Solčiansky háj a Prírodná rezervácia Kovarská hôrka. V pohorí Tribeč prevláda teplá horská klíma s výnimkou najvyšších častí Veľkého Tribeča. Rastlinné a živočíšne spoločenstvá reprezentuje veľké množstvo vzácnych a chránených druhov. Veľkú druhovú rôznorodosť podporuje okrem iných činiteľov aj stret panónskeho a alpínskeho biogeografického regiónu v južnej časti pohoria. Z lesných spoločenstiev prevažujú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy.
