Studený hrad a horolezectvo
Na kremencovej hôrke, na skalnom výbežku jazykového tvaru, vo vzdialenosti 500 m južne od hradu Gýmeš, sa dodnes zachovali v nadmorskej výške 432 m n. m. zvyšky neznámeho opevnenia nazývaného Studený hrad. Na starších mapách býva označená ako Várhegy (Hradný vrch).
V Sedle pod Gýmešom (zastávka č. 9) odbočíme na žltú značku (8135) vpravo (na západ) a prejdeme lesom krátky, takmer vodorovný úsek ku skalnatému svahu s turistickým smerovníkom Pod Studeným hradom, 424 m n. m.
Čas: 2 min, v opačnom smere 2 min, dĺžka: 0,1 km, ľahké.
- Obsah:
- Studený hrad
- Horolezectvo
Studený hrad
Oválna plošina s rozmermi približne 25 × 35 m je ohraničená z južnej, severnej a východnej strany valom vysokým až 2 m, ktorý vznikol vykopaním 1,5–2 m širokej priekopy. Je pravdepodobné, že súčasťou opevnenia bola aj palisáda z drevených kolov. Zo západnej strany plošinu chráni prirodzený strmý zráz. Brána do Studeného hradu sa nachádzala pravdepodobne v miestach, kadiaľ dnes vstupuje do jeho areálu odbočka zo žltej trasy. Odbočka prechádza Studeným hradom cez zasypanú priekopu a končí asi po 300 m na vyhliadke, kde je zastávka č. 11. Čeriny.
Studený hrad patrí do skupiny jednoduchých pevností, ktoré mávali vo svojom areáli iba dočasné drevené stavby. Z jeho polohy je zrejmé, že slúžil na kontrolu cesty do Sedla pod Gýmešom z Gýmeša (Jelenca). Zatiaľ sa nevie, či súvisí s Gýmešským hradom, alebo či je staršieho pôvodu. Možno ho vybudovali už kostolianski hradčania v súvislosti s ich strážnymi povinnosťami v Kostolianskej kotline. Prechod cez Sedlo pod Gýmešom je najkratšou cestou do Kostolian pod Tribečom z Nitry. Naznačuje to zmienka v donácii uhorského kráľa Bela IV.(1235–1270) z roku 1253 na majetok Gýmeš (Jelenec) pre rod Forgáčovcov o ceste vychádzajúcej z Nitry cez Hrnčiarovce, Dolné Štitáre a Kolíňany k hradu Gýmeš.
Horolezectvo
Skalné steny Studeného hradu patria k miestam, ktoré od 60. rokov 20. storočia vyhľadávali horolezci. Horolezectvo podchytila TJ Slávia VŠP v roku 1962, odkedy sa horolezci pravidelne stretávali na tréningových skalách Zobora, Žibrice, Studeného hradu a Veľkého Lysca. Vykonali tu desiatky prvovýstupov, zmapovali skalné oblasti a jednotlivé prírodné útvary výstižne pomenovali.
Na skalách, ktorých výška dosahuje 35 m, sa postupne vystriedali generácie horolezcov, uskutočnili celoslovenské zrazy a preteky v lezení, ako aj stretnutia horolezcov v chate IAMES Slovakia nachádzajúcej sa na okraji areálu Remitáž. Zdatným turistom skaly ponúkajú adrenalínový zážitok. Skalný komín v blízkosti Ťavy je možné voľne preliezť (ale len v dobrom počasí) a vystúpiť na horný okraj skál Studeného hradu v blízkosti zastávky č. 11 s pekným výhľadom. V zime sú skalné platne často pokryté ľadom a aj na turistickom chodníku je potrebná opatrnosť.
