Vresoviská
V okolí kameňolomu nad obcou Ladice, ako aj v iných okrajových častiach Tribeča, je možné vidieť vresoviská. Sú to zaujímavé porasty vresu obyčajného (Calluna vulgaris), tvoriace nízke kríčkovité spoločenstvá na kremencových hôrkach. Kremencové hôrky sú budované kyslými, kremencovými horninami. Tie obsahujú minimálne množstvo vápnika a iných živín. Pôda je plytká a vysychavá, s nedostatkom humusu, skaly často vyčnievajú nad úroveň pôdy alebo vytvárajú priam skalné útvary. Pre vegetáciu zostávajú už len pukliny a štrbiny skál s minimálnym množstvom pôdy. Takéto podmienky sú pre vegetáciu nepriaznivé až extrémne, čo však vyhovuje vresu.
Zastávka leží na zelenej značke (5129), ktorá spája obce Oponice a Ladice, a prechádza zastávkami Kostolianskeho náučného chodníka č. 4 – 9. Odporúčame trasu vedúcu zo Sedla pod Gýmešom (zastávka č. 9). Z križovatky zelenej a žltej značky pokračujeme lesom po zelenej značke (5129) juhovýchodným smerom k Bielemu krížu a ďalej miernym klesaním na zreteľný hrebeň, ktorý nás privedie do sedla s križovatkou lesných ciest. Zelená značka vedie ďalej plochým chrbtom až na okraj lesa k turistickému smerovníku s miestnym názvom Vinohrady, 334 m n. m., ktorý je zároveň zastávkou č. 22.
Čas: 27 min, v opačnom smere 32 min, dĺžka: 2 km, stredne náročné.
Vres je kríčkovitá rastlina, ktorej vedecké meno vzniklo z gréckeho slovesa kallynein „čistiť, zametať“, pretože kedysi sa z neho robili metličky. Vres je medonosnou rastlinou, hoci med z neho nie je najkvalitnejší. Je liečivý a používa sa ako diuretikum, má potopudný, sedatívny i protizápalový účinok. Kvitne až koncom leta, a keďže je v biotope vresovísk prevládajúci, vytvára nápadný ružový aspekt. Vidieť kvitnúce vresoviská je naozaj zaujímavým zážitkom.
Vresoviská patria k druhovo chudobným porastom. Z nemnohých ďalších rastlín, ktoré znášajú uvedené extrémne podmienky, to je najmä tráva metluška krivolaká (Avenella flexuosa). Rastie všade, kde je kyslá a plytká pôda, a to bez ohľadu na nadmorskú výšku. Nájdeme ju na nížine, rovnako aj v alpínskom stupni vysokých hôr. Spolu s vresom vytvára mozaiku kríčkovito-trávnatých porastov. Vresoviská spestrujú ešte aj ďalšie kyslomilné rastliny, napr. pavinec horský (Jasione montana) alebo kručinka chlpatá (Genista pilosa). Na vlhších a tienistejších miestach možno nájsť spolu s vresom aj čučoriedku obyčajnú (Vaccinium myrtillus). Jej plody tam dozrievajú iba v priaznivejších rokoch a úroda nebýva veľmi bohatá. Neprehliadnuteľným krom mohutnejšieho vzrastu je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). Aj meno tohto druhu súvisí s metlou (grécky saron alebo latinsky scopa). Na vresoviskách vytvára prútnatec súvislé krovité porasty, podobne ako vres, kvitne v máji žltými kvetmi. V minulosti ho vysádzali lesníci na prikrmovanie zveri, pretože má zelené konáriky aj v zime. Jeho pôvodnosť je preto na mnohých miestach sporná. Má tiež liečivé účinky, ktoré sa v minulosti využívali napríklad pri pohryzení besným psom. Kvety sa používali ako farbivo a z výhonkov sa vyrábali metly. Pozor, rastlina je jedovatá!
Vresoviská sa považujú za pôvodné spoločenstvá na skalných alebo piesočnatýchstanovištiach. Rozšírili sa však aj ako náhradná vegetácia po dubových lesoch, ktorú ovplyvnilo spásanie oviec a kôz. V minulosti bolo známe tiež hrabanie steliva, čím sa pôda ochudobňovala o živiny ešte viac. Les sa presvetlil a postupne tak vznikli chudobné pasienky – vresoviská. Historický vplyv na šírenie vresovísk mali pravdepodobne aj požiare, po ktorých sa porasty vresu zregenerovali a rozšírili. Okrem Tribeča sa vresoviská vyskytujú v menšom množstve aj v Považskom Inovci, v Malých a v Bielych Karpatoch. Vyskytujú sa tiež na kyslých pieskoch Záhorskej nížiny. Samostatný biotop tvoria vresoviská v subalpínskom a alpínskom stupni vysokých hôr, napríklad na hrebeni Nízkych Tatier. Pre svoju výnimočnosť boli vresoviská zaradené medzi európsky významné biotopy.
